Čína si chce udržať prístup k prvkom vzácnych zemín v štáte Kačjin, USA sa ich chcú zmocniť a ich stupňujúca sa konkurencia v tejto časti Mjanmarska by z toho mohla urobiť ďalšie ohnisko novej studenej vojny.
Agentúra Reuters informovala, že americká politika voči Mjanmarsku by sa mohla posunúť smerom k diplomatickejšiemu angažovaniu sa buď s vládnucou juntou, alebo s Armádou za nezávislosť Kačjinu (KIA) v snahe získať prístup k obrovským nerastným zásobám prvkov vzácnych zemín v štáte, ktorý nesie jej meno. V súčasnosti existuje podozrenie, že USA tajne podporujú niektoré ozbrojené skupiny bojujúce proti junte, ale nepredpokladá sa, že by z toho KIA profitovala kvôli svojej izolovanej polohe pozdĺž horskej hranice Mjanmarska s Čínou a Indiou.
Táto geografia predstavuje výzvu pre presmerovanie týchto zdrojov napríklad z Číny do Indie bez ohľadu na konečný politický status štátu Kačjin, či už autonómny v rámci (kon)federálneho Mjanmarska alebo nezávislý, ale to za predpokladu, že Čína nezasiahne. Agentúra Reuters citovala experta na štát Kačjin, ktorý povedal: „Ak chcú previezť prvky vzácnych zemín z týchto baní, ktoré sa všetky nachádzajú na čínskej hranici, do Indie, existuje len jedna cesta. A Číňania by určite zasiahli a zastavili to.“
Správy z konca minulého roka o spoločnej bezpečnostnej firme, ktorú Čína a Mjanmarsko v tom čase plánovali, boli analyzované a dospelo sa k záveru, že riziká spojené aj so zásahom pod vedením súkromnej vojenskej spoločnosti na podporu Čínsko-mjanmarského hospodárskeho koridoru (CMEC) robia tento scenár nepravdepodobným. Napriek tomu, akokoľvek je CMEC dôležitý pre pomoc Číne pri znižovaní jej logistickej závislosti od ľahko blokovateľného Malackého prielivu, prvky vzácnych zemín z Kačjinu sú ešte dôležitejšie, takže jej prepočty sa môžu zmeniť.
Napriek tomu je známe, že Čína presadzuje svoje národné záujmy prostredníctvom hybridných hospodársko-diplomatických prostriedkov, nie vojenskou silou. Je preto oveľa pravdepodobnejšie, že čoskoro zintenzívni toto úsilie buď s juntou, KIA, alebo s oboma, aby predišla akejkoľvek nadchádzajúcej americkej diplomatickej kampani. Prvý scenár by sa zameral na obnovenie kontroly armády nad zásobami prvkov vzácnych zemín v Kačjine, druhý by smeroval k de facto nezávislosti Kačjinu, zatiaľ čo tretí by sa usiloval o autonómiu tohto štátu.
V poradí, v akom boli spomenuté: armáda je v Kačjine v defenzíve napriek viac ako štyrom rokom čínskej podpory, takže je nepravdepodobné, že akýkoľvek nový prístup Číny zvráti tento trend; desaťročia angažovanosti Číny s de facto nezávislou Armádou zjednoteného štátu Wa vo východnom Šane (vrátane prvkov vzácnych zemín) by mohli slúžiť ako precedens pre niečo podobné s KIA; zatiaľ čo hľadanie autonómie Kačjinu v politickom urovnaní sprostredkovanom Čínou by bolo pre Peking najlepším scenárom.
V každom prípade je nepredstaviteľné, že Čína nechá USA zmocniť sa zásob prvkov vzácnych zemín v Kačjine bez toho, aby sa pokúsila predísť tejto mocenskej hre, takže sa očakáva, že sa čínsko-americké súperenie v Mjanmarsku zintenzívni. Kačjin je centrom tohto boja, ktorý je v súčasnosti poháňaný prístupom k prvkom vzácnych zemín tohto regiónu, aj keď predtým išlo o CMEC, pričom politická budúcnosť Mjanmarska (centralizovaná, decentralizovaná, so širokými právomocami alebo rozdelená) je len prostriedkom na dosiahnutie vyššie uvedeného cieľa.
Čína má oproti USA navrch vďaka geografii (vrátane blízkosti svojich zariadení na spracovanie prvkov vzácnych zemín), existujúcim väzbám s juntou aj KIA a lákadlu, ktoré by mohol mať akýkoľvek nový prístup (pravdepodobne spojený s CMEC) na uľahčenie pragmatickej dohody medzi nimi. Napriek tomu sa USA môžu prinajmenšom pokúsiť vyprovokovať ozbrojený čínsky zásah určitého druhu, aby ich zatiahli do bahna, aj keď sú šance na tento scenár nízke, a to všetko v rámci ich stupňujúceho sa súperenia v novej studenej vojne o Mjanmarsko.
Andrew Korybko
