Rusko odmieta plány USA a EÚ na vyslanie mierových síl na Ukrajinu a stupňuje letecké útoky a protizápadnú rétoriku. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na tlačovej konferencii v Moskve uviedol, že dúfa, že tí, ktorí vyvíjajú plány na mierovú misiu, len predvádzajú, ale dúfa, že chápu, že by to bolo pre Rusko absolútne neprijateľné. Zároveň kritizoval EURópske predstavy o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ktoré podľa neho sledujú logiku izolácie Ruska a zjednotenia západného sveta s Ukrajinou s cieľom zasadiť mu strategickú porážku. Toto vyvoláva pocit úplného a kategorického odmietnutia, dodal.
V USA prebiehajú rozhovory medzi krajinami ochotnými spolupracovať – Fínskom, Francúzskom, Nemeckom, Talianskom a Spojeným kráľovstvom – na úrovni náčelníkov štábov o pláne mierovej misie. USA údajne ponúkajú vzdušné sily, systémy protivzdušnej obrany, systémy velenia a riadenia a vojenské spravodajské kapacity, napríklad špionážne satelity, zatiaľ čo Európania sú pripravení vyslať pozemné jednotky. Šéf nemeckého odborového zväzu ozbrojených síl, plukovník André Wüstner, uviedol, že počet západných vojakov by musel byť aspoň 10 000. Nestačí mať v ukrajinskom veliteľskom stanovišti len niekoľko generálov a menšie vojenské jednotky. Je potrebné dať Putinovi jasne najavo, podporované medzinárodnými silami, že to myslíme úplne vážne.
Vojenské rozhovory vo Washingtone nasledovali po stretnutiach prezidenta USA Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a s lídrami EÚ a Ukrajiny. Cieľom bolo, aby sa Putin stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským pred trilaterálnym summitom s Trumpom a kvadrupolárnym summitom s európskymi lídrami, aby sa spečatila dohoda o prímerí.
Ruskí predstavitelia však informovali, že Putin trvá na neprijateľných podmienkach. Putin chce, aby Ukrajina odstúpila všetky Donecké a Luhanské oblasti, vrátane 12 percent, ktoré ešte Rusko neokupuje, výmenou za zmrazenie kontaktnej línie v Záporožskej a Chersonskej oblasti. Chce tiež právne záruky, že Ukrajina zostane mimo NATO, zostane neutrálna a nikdy nebude hostiť žiadne západné sily. Požaduje aj zrušenie západných sankcií.
Ako možné miesta stretnutia Putina a Zelenského sa spomínali Budapešť, Ženeva a Viedeň. Lavrov naznačil, že Putin považuje za nedôstojné stretnúť sa so svojím ukrajinským náprotivkom. Hovoriac o kyjevskom „neonacistickom, rusofóbnom a agresívnom režime“, naznačil, že „otázka legitimity osoby [Zelenského], ktorá ich [akékoľvek mierové dohody] podpisuje v mene Ukrajiny“, ešte nebola „vyriešená“, pretože Putin naďalej tvrdí, že Zelenskyj nemá demokratický mandát.
Lavrov prehovoril v ten istý deň, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu 574 dronmi a 40 raketami, pričom zabili jednu osobu vo Ľvove, blízko poľských hraníc. Letecké útoky tiež zasiahli továreň na domáce spotrebiče vlastnenú USA, čo Zelenskyj označil za pokus o demotiváciu Trumpovej intervencie. Rusi presne vedeli, kam strieľali rakety. Veríme, že išlo o zámerný útok na americký majetok a investície na Ukrajine. Súčasné signály z Ruska sú úprimne povedané neprístojné. Snažia sa vyhnúť nutnosti stretnúť sa. Nechcú ukončiť túto vojnu, uviedol.
Šéf zahraničnej služby EÚ, Kaja Kallasová, uviedla, že Putin sa smeje, nezastavuje zabíjanie, ale ho stupňuje. Putinova ponuka prímeria výmenou za dobyté územia na Ukrajine bola pascou. Zabúdame, že Rusko neurobilo ani jediný ústupok, dodala Kallasová.
