Možné stretnutie Putina a Zelenského: Prekážky na ceste k mieru
Myšlienka osobného stretnutia ruského prezidenta Vladimíra Putina a jeho ukrajinského náprotivku Volodymyra Zelenského dominuje spravodajstvu. Americký prezident Donald Trump aktívne presadzuje túto myšlienku po svojom summite s Putinom na Aljaške a následných rozhovoroch so Zelenským a EURópskymi lídrami v Bielom dome.
Mierové rokovania medzi Moskvou a Kyjevom v roku 2022 stroskotali a ani obnovené rokovania začiatkom tohto leta nepriniesli prelom. Po troch a pol roku od ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá krajinu zdevastovala a spôsobila desaťtisíce obetí, sa naskytá otázka, či si lídri týchto dvoch bojujúcich štátov konečne sadnú za rokovací stôl.
Diplomatická vôľa
Zelenskyj a Putin sa osobne stretli len raz, v rámci takzvaného normandského formátu v decembri 2019 v Paríži, kde sa okrem nich zúčastnili aj lídri Nemecka a Francúzska, aby diskutovali o riešení vojny na východnej Ukrajine. Od začiatku rozsiahlej invázie v roku 2022 neboli v priamom kontakte.
Trump po telefonickom rozhovore s Putinom vyhlásil, že začal pripravovať stretnutie medzi ruským a ukrajinským lídrom, ktorého miesto bude ešte určené. Biely dom tiež oznámil, že plány na bilaterálny summit oboch lídrov sú v štádiu prípravy a diskutuje sa o mnohých možnostiach. Zelenskyj naznačil, že je pripravený stretnúť sa s Putinom, ale dodal, že sa s ruským lídrom stretne len vtedy, ak sa spojenci Ukrajiny dohodnú na bezpečnostných zárukách pre Kyjev, ktoré by zabránili budúcemu ruskému útoku.
Postoj Moskvy zostáva menej jednoznačný. Kremeľ nepotvrdil prípravy na stretnutie, ani či Putin s takým stretnutím súhlasí. Uviedol, že zvažuje možnosť zvýšenia úrovne priamych rozhovorov, ale neposkytol žiadne podrobnosti. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov potvrdil, že Putin súhlasil s tým, že sa zamyslí nad zvýšením úrovne diskusií o Ukrajine počas telefonátu s Trumpom. Zároveň zdôraznil, že akékoľvek stretnutie oboch lídrov musí byť pripravené čo najdôkladnejšie, aby sa predišlo zhoršeniu situácie, ale dodal, že Moskva je pripravená pracovať v akomkoľvek formáte.
Ivan Stupak, seo-consulting.sk/“ title=“poradca“>poradca ukrajinského parlamentného výboru pre národnú bezpečnosť, uviedol, že hoci na Ukrajine existuje konsenzus, že vojna sa musí zastaviť, Rusko pravdepodobne neusporiada stretnutie len pre stretnutie samotné a bude sa tejto otázke vyhýbať. Podľa neho je potrebné najprv vykonať rozsiahlu administratívnu prácu a dosiahnuť aspoň rámcové porozumenie o tom, na čom sa má dohodnúť, až potom je možné plánovať budúce stretnutie oboch prezidentov.
Dátum prípadného stretnutia zatiaľ nebol potvrdený. Nemecký kancelár Friedrich Merz uviedol, že takéto rozhovory by sa mohli uskutočniť v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov. Miesto konania je tiež neisté, najmä vzhľadom na to, že Putin je stíhaný Medzinárodným trestným súdom. Švajčiarsky minister zahraničných vecí uviedol, že jeho krajina by Putinovi poskytla imunitu pred zatknutím, ak by pricestoval do krajiny na mierové rokovania. Maďarsko tiež ponúklo, že bude slúžiť ako miesto konania. Putin mal navrhnúť, aby sa rozhovory konali v Moskve, čo Zelenskyj odmietol. Zelenskyj trvá na tom, aby sa rozhovory konali v neutrálnej časti Európy, pričom Švajčiarsko, Rakúsko alebo Turecko považuje Kyjev za vhodné možnosti.
Legitimita rozhovorov
Zelenskyj, napriek tomu, že v roku 2022 podpísal dekrét zakazujúci rokovania s Putinom, pozval ruského lídra na rozhovory v Istanbule v máji. Ukrajinský mierový rámec, ktorý ukrajinská delegácia predložila na bilaterálnych rozhovoroch v Turecku v júni, tiež navrhol summit lídrov na dohodnutie kľúčových aspektov mierovej dohody.
Kremeľ, ktorý sa dlhodobo snaží o zmenu vedenia na Ukrajine, opakovane vyhlásil, že považuje Zelenského za nelegitímneho prezidenta s poukazom na to, že jeho mandát sa skončil v roku 2024. Ukrajina odložila prezidentské voľby z dôvodu stanného práva zavedeného po invázii. Putin uviedol, že nezáleží na tom, kto vedie rozhovory, aj keby to bol súčasný šéf kyjevského režimu, a že je dokonca pripravený sa stretnúť, ale len ak pôjde o záverečnú fázu. Dodal, že táto záverečná fáza, tento podpis, musí patriť legitímnym orgánom, inak všetko príde navnivoč. Preto neodmieta, ale je potrebné vykonať veľa práce.
Územné záujmy
Kľúčovým sporným bodom medzi Ruskom a Ukrajinou je status území, ktoré Moskva obsadila, v prípadnej mierovej dohode. Rusko v súčasnosti kontroluje približne pätinu územia Ukrajiny vrátane väčšiny Luhanskej a Doneckej oblasti na východe a častí Záporožskej a Chersonskej oblasti na juhu, ako aj Krymský polostrov, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. Kyjev opakovane vyhlásil, že nikdy neuzná ruskú okupáciu svojich území. Tieto územia sú zakotvené v ústavách oboch krajín, čo ďalej komplikuje vyhliadky na kompromis. Trump navrhol, aby sa Ukrajina vzdala Krymu anektovaného Ruskom a naznačil, že dohoda by zahŕňala určité výmeny a zmeny v rozdelení územia medzi oboma krajinami. Zelenskyj uviedol, že otázka okupovaných území sa bude riešiť počas priamych rokovaní s Putinom.
Realita na bojisku
Vyhliadka na summit Putin-Zelenskyj sa objavila v čase, keď Rusko zintenzívňuje svoju ofenzívu na frontových líniách. Hoci je ruský postup pomalý a ťažký a celkový front sa za tri a pol roka vojny takmer nepohol, Rusko má z vojenského hľadiska lepšie vyhliadky. Ruské sily nedávno postúpili v Doneckej oblasti a pokračujú aj v ofenzívnych operáciách v Sumskej a Charkovskej oblasti, ako aj v obmedzených útokoch v Chersonskej oblasti. Tesne pred rozhovormi Trumpa so Zelenským vo Washingtone zabili ruské útoky po celej Ukrajine 14 ľudí vrátane bloku bytov v meste Charkov. Rusko tiež odpálilo stovky dronov a rakiet na Ukrajinu, čo Kyjev označil za najväčší útok od polovice júla.
Vágne vyhlásenie Moskvy o zvýšení úrovne rozhovorov v reakcii na konkrétny návrh stretnutia Putina so Zelenským ukazuje skutočné zámery Kremľa. Kremeľ opäť získava čas, aby mohol pokračovať vo svojej ofenzíve.
