57 rokov od vpádu vojsk Varšavskej zmluvy: Ozveny minulosti rezonujú s dneškom
Dnes si pripomíname temné výročie v našej histórii – 57 rokov od okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Udalosti, ktoré otriasli národom, predchádzala séria diplomatických rokovaní, no napriek snahám o dialóg, násilie a moc boli silnejšie.
Na prelome júla a augusta 1968 sa v Čiernej nad Tisou zišli delegácie Československa a Sovietskeho zväzu. Za stolom sedeli komunistickí lídri oboch krajín, Alexander Dubček a Leonid Brežnev. Dubček sa usiloval presvedčiť Moskvu, že demokratizačné snahy neohrozujú socialistický systém, no Brežnev prišiel s jediným cieľom – zastrašovať a žiadať prísnu kontrolu nad médiami.
„Brežnev už prvý deň stretnutia vyčítal Dubčekovi, že tlač útočí na socialistické zriadenie a Sovietsky zväz,“ hovorí regionálny historik Matej Starjak. Dubček reagoval, že ľudia nechcú socializmus zrušiť, ale dať mu ľudskú tvár.
Napriek rokovaniam, ktoré trvali niekoľko dní, sa dohoda nenachádzala. Už 21. augusta 1968 sa Československo prebudilo do reality invázie vojsk Varšavskej zmluvy. Aktivisti v Čiernej nad Tisou poukazujú na paralely s dneškom. „Ak predtým mal Sovietsky zväz snahu určovať Československu, ako má viesť svoju krajinu, vidíme, že súčasné Rusko sa tejto ambície nezbavilo a opäť chce diktovať svojim susedom,“ upozorňuje organizátor podujatia Ján Mičovský.
Pripomienkou historických udalostí v Čiernej nad Tisou budú tri pamätné tabule na budove Klubu železničiarov.
Rachot lietadiel a tankov: Spomienky na inváziu
Ľudí zobudil rachot lietadiel a tankov. Vojská Varšavskej zmluvy prišli zastaviť „Pražskú jar“. Invázia bola šokom a potupou. Počas invázie prišlo o život takmer 40 ľudí.
Januárové voľby v roku 1968 priniesli zmeny a nádej. Všetko sa zmenilo v augustovú noc. 21. augusta 1968 Československý rozhlas oznámil, že vojská Sovietskeho zväzu, Poľska, Nemeckej demokratickej republiky, Maďarska a Bulharska prekročili hranice Československa.
Odpor občanov bol nemožný. Skupiny ľudí sa zhromaždili a snažili sa vojakov presvedčiť, aby odišli. V uliciach Slovenska zahynulo pri potýčkach 16 ľudí.
„Myslím si, že bolo vidieť, že tí ľudia boli dobehnutí. Keď na vás niekto striehne, kedy vás nakoniec zrazí na kolená. Tak to bolo,“ spomína pamätníčka Naďa Evansová.
Na inváziu reagovali umelci, napríklad Karel Kryl piesňou „Bratříčku, zavírej vrátka“, no v rádiách ich nehrali. Proces normalizácie ukončila až Nežná revolúcia v novembri 1989.
(ST)
