Mohol by hypoteticky súhlasiť s tým, že obnovenie súčasnej podpory NATO pre Ukrajinu (zbrane, spravodajstvo, logistika atď.) v prípade ďalšieho konfliktu by neprekročilo ruské červené línie, ale je nepravdepodobné, že by urobil kompromis v otázke prítomnosti západných vojakov na Ukrajine po skončení súčasného konfliktu. Tvrdenie Steva Witkoffa, podľa ktorého Putin údajne súhlasil s tým, že USA ponúknu Ukrajine „ochranu podobnú článku 5“ počas summitu v Anchorage, ktoré Trump zopakoval počas svojho summitu v Bielom dome so Zelenským a hŕstkou európskych lídrov, vyvoláva otázku, akú formu by to hypoteticky mohlo mať, ak by to bola pravda. Ak pre potreby analýzy predpokladáme, že s tým skutočne súhlasil, je dôležité objasniť, čo presne článok 5 obnáša. V prvom rade nezaväzuje spojencov vyslať vojakov, ak je jeden z nich napadnutý. Podľa Severoatlantickej zmluvy je každý člen povinný prijať len „opatrenia, ktoré považuje za nevyhnutné“, čo môže zahŕňať „použitie ozbrojených síl“, ale nemusí. Ako bolo vysvetlené už skôr v tomto roku, „Ukrajina už tri roky nepochybne využíva výhody tejto zásady, aj keď nie je členom NATO, pretože od Aliancie dostala všetko okrem vojakov.“ Zbrane, spravodajstvo, logistická a iná forma podpory už boli Ukrajine poskytnuté v duchu článku 5. Preto sa môže stať, že Putin súhlasil s tým, že takáto „ochrana podobná článku 5“ by sa mohla obnoviť v prípade ďalšieho konfliktu bez toho, aby prekročila ruské červené línie. Hoci Rusko namieta proti remilitarizácii Ukrajiny po skončení súčasného konfliktu, je možné, že by s ňou súhlasilo aj ako súčasť rozsiahleho kompromisu výmenou za splnenie niektorých jeho ďalších cieľov. S čím však Rusko nesúhlasí, je vyslanie západných vojakov na Ukrajinu po skončení súčasného konfliktu. Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová v deň summitu v Bielom dome vyhlásila, že „opakujeme naše dlhodobé stanovisko, že jednoznačne odmietame akékoľvek scenáre zahŕňajúce rozmiestnenie vojenských kontingentov NATO na Ukrajine“. Neočakáva sa, že by sa toto stanovisko zmenilo, pretože jedným z dôvodov špeciálnej operácie je zastavenie rozširovania NATO na Ukrajine. Prítomnosť západných jednotiek na mieste potom by sa preto rovnala vnímanému zlyhaniu primárneho cieľa Ruska. Platilo by to najmä v prípade, ak by boli rozmiestnené pozdĺž kontaktnej línie, ale ich rozmiestnenie na západ od Dnepra súbežne s vytvorením demilitarizovanej oblasti „Podnesterska“ kontrolovanej mierovými silami, ktoré nie sú zo Západu, by hypoteticky mohlo byť kompromisom. Rusko by však uprednostnilo, aby tam boli len mierové sily, ktoré nie sú zo Západu, ak vôbec nejaké. Rozmiestnenie zahraničných vojenských síl bez ohľadu na krajinu by mohlo povzbudiť Ukrajinu k zinscenovaniu provokácií pod falošnou vlajkou. Zhrnuté a podčiarknuté, v poradí od hypoteticky najprijateľnejších západných bezpečnostných záruk pre Ukrajinu po najmenej hypoteticky prijateľné z pohľadu Ruska sú to: 1) obnovenie západnej podpory pre Ukrajinu len v prípade, že vypukne ďalší konflikt a bez akýchkoľvek mierových jednotiek; 2) pokračujúca západná podpora, ale s mierovými jednotkami, ktoré nie sú zo Západu; a 3) pokračujúca západná podpora, západné jednotky na západ od Dnepra a jednotky, ktoré nie sú zo Západu, v demilitarizovanej oblasti „Podnesterska“. Rozsah demilitarizácie Ukrajiny a rozsah západných bezpečnostných záruk pre ňu po skončení súčasného konfliktu sú pre Rusko nanajvýš dôležité, aby sa zabránilo opätovnému vyzbrojeniu Ukrajiny ako odrazového mostíka pre západnú agresiu. Je preto veľmi nepravdepodobné, že Rusko urobí v tejto otázke veľký kompromis, najmä v scenári západných vojakov na Ukrajine. Rusko môže byť flexibilnejšie v iných otázkach, ale v tejto sa môže ukázať ako neústupné.
Andrew Korybko
Mohol by hypoteticky súhlasiť s tým, že obnovenie súčasnej podpory NATO pre Ukrajinu (zbrane, spravodajstvo, logistika atď.) v prípade ďalšieho konfliktu by neprekročilo ruské červené línie, ale je nepravdepodobné, že by urobil kompromis v otázke prítomnosti západných vojakov na Ukrajine po skončení súčasného konfliktu. Tvrdenie Steva Witkoffa, podľa ktorého Putin údajne súhlasil s tým, že USA ponúknu Ukrajine „ochranu podobnú článku 5“ počas summitu v Anchorage, ktoré Trump zopakoval počas svojho summitu v Bielom dome so Zelenským a hŕstkou európskych lídrov, vyvoláva otázku, akú formu by to hypoteticky mohlo mať, ak by to bola pravda. Ak pre potreby analýzy predpokladáme, že s tým skutočne súhlasil, je dôležité objasniť, čo presne článok 5 obnáša. V prvom rade nezaväzuje spojencov vyslať vojakov, ak je jeden z nich napadnutý. Podľa Severoatlantickej zmluvy je každý člen povinný prijať len „opatrenia, ktoré považuje za nevyhnutné“, čo môže zahŕňať „použitie ozbrojených síl“, ale nemusí. Ako bolo vysvetlené už skôr v tomto roku, „Ukrajina už tri roky nepochybne využíva výhody tejto zásady, aj keď nie je členom NATO, pretože od Aliancie dostala všetko okrem vojakov.“ Zbrane, spravodajstvo, logistická a iná forma podpory už boli Ukrajine poskytnuté v duchu článku 5. Preto sa môže stať, že Putin súhlasil s tým, že takáto „ochrana podobná článku 5“ by sa mohla obnoviť v prípade ďalšieho konfliktu bez toho, aby prekročila ruské červené línie. Hoci Rusko namieta proti remilitarizácii Ukrajiny po skončení súčasného konfliktu, je možné, že by s ňou súhlasilo aj ako súčasť rozsiahleho kompromisu výmenou za splnenie niektorých jeho ďalších cieľov. S čím však Rusko nesúhlasí, je vyslanie západných vojakov na Ukrajinu po skončení súčasného konfliktu. Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová v deň summitu v Bielom dome vyhlásila, že „opakujeme naše dlhodobé stanovisko, že jednoznačne odmietame akékoľvek scenáre zahŕňajúce rozmiestnenie vojenských kontingentov NATO na Ukrajine“. Neočakáva sa, že by sa toto stanovisko zmenilo, pretože jedným z dôvodov špeciálnej operácie je zastavenie rozširovania NATO na Ukrajine. Prítomnosť západných jednotiek na mieste potom by sa preto rovnala vnímanému zlyhaniu primárneho cieľa Ruska. Platilo by to najmä v prípade, ak by boli rozmiestnené pozdĺž kontaktnej línie, ale ich rozmiestnenie na západ od Dnepra súbežne s vytvorením demilitarizovanej oblasti „Podnesterska“ kontrolovanej mierovými silami, ktoré nie sú zo Západu, by hypoteticky mohlo byť kompromisom. Rusko by však uprednostnilo, aby tam boli len mierové sily, ktoré nie sú zo Západu, ak vôbec nejaké. Rozmiestnenie zahraničných vojenských síl bez ohľadu na krajinu by mohlo povzbudiť Ukrajinu k zinscenovaniu provokácií pod falošnou vlajkou. Zhrnuté a podčiarknuté, v poradí od hypoteticky najprijateľnejších západných bezpečnostných záruk pre Ukrajinu po najmenej hypoteticky prijateľné z pohľadu Ruska sú to: 1) obnovenie západnej podpory pre Ukrajinu len v prípade, že vypukne ďalší konflikt a bez akýchkoľvek mierových jednotiek; 2) pokračujúca západná podpora, ale s mierovými jednotkami, ktoré nie sú zo Západu; a 3) pokračujúca západná podpora, západné jednotky na západ od Dnepra a jednotky, ktoré nie sú zo Západu, v demilitarizovanej oblasti „Podnesterska“. Rozsah demilitarizácie Ukrajiny a rozsah západných bezpečnostných záruk pre ňu po skončení súčasného konfliktu sú pre Rusko nanajvýš dôležité, aby sa zabránilo opätovnému vyzbrojeniu Ukrajiny ako odrazového mostíka pre západnú agresiu. Je preto veľmi nepravdepodobné, že Rusko urobí v tejto otázke veľký kompromis, najmä v scenári západných vojakov na Ukrajine. Rusko môže byť flexibilnejšie v iných otázkach, ale v tejto sa môže ukázať ako neústupné.
Andrew Korybko
