Do vesmíru odletel ako občan Sovietskeho zväzu, ale vrátil sa do úplne iného sveta. Reč je o kozmonautovi Sergejovi Krikaljovovi, ktorý 18. mája 1991 odštartoval zo Zeme k sovietskej orbitálnej stanici Mir. Netušil však, že počas jeho pobytu sa štát, ktorý ho do vesmíru vyslal, rozpadne, a on sa tak na niekoľko mesiacov stane posledným sovietskym občanom.
Sergej Krikaljov vyrastal v Leningrade, aby následne z vesmíru sledoval, ako sa jeho rodné mesto premenuje späť na Petrohrad, presnejšie na Sankt-Peterburg. Po získaní diplomu z mechanického inžinierstva nastúpil ako raketový konštruktér do spoločnosti NPO Energia, kde okrem iného pôsobil v záchrannom tíme pri havárii stanice Saljut 7 v roku 1985. Krátko potom bol vybraný medzi kozmonautov a prešiel náročným výcvikom od opráv vesmírnej stanice až po výstupy do voľného priestoru. Na misiu, ktorá ho nakoniec uväznila na obežnej dráhe, sa však nijako pripraviť nemohol.
Ak si myslíte, že rozpad vlastnej krajiny a s tým spojená istá bezpríznosť boli jediným problémom Sergeja Krikaljova, potom sa mýlite. Nepríjemnosti totiž začali hneď po štarte, keď pri približovaní k stanici zlyhal navádzací systém. Krikaljov preto musel vykonať značne nebezpečné manuálne dokovanie, ktoré preňho mohlo byť aj kvôli malej chybe fatálne. Manéver sa mu ale podaril a on spolu s ďalšími členmi posádky vstúpil na palubu.
Život na Mire si potom Krikaljov podľa vlastných slov zamiloval. Uviedol, že pocit slobody, ktorý človek zažíva v stave beztiaže, je ako keď vták môže lietať. Na palube stanice však okrem „lietania“ plnil zadané úlohy, zatiaľ čo dole na Zemi sa Sovietsky zväz začínal rúcať. Informácie sa k posádke dostávali postupne a sám Krikaljov po rokoch povedal, že viac ako o seba sa bál o svoju rodinu a priateľov.
Hoci mali astronauti na stanici Mir podľa Krikaljova všetko, čo potrebovali, kríza na Zemi ich čoskoro priamo zasiahla. Napríklad keď Kazachstan usiloval o nezávislosť na ZSSR, rozhodol prezident Michail Gorbačov, že na Mir poletí kazašský kozmonaut, aby si Moskva zaistila možnosť pokračovať so svojimi štartmi do vesmíru z kozmodrómu Bajkonur. V tu chvíli už ale Krikaljova prepadávali temné myšlienky, či nie je rizikové zotrvávať tak dlho vo vesmíre a či má na neočakávane predĺženú misiu dostatok síl.
V októbri 1991 zasvitla nádej, že by mohol byť vystriedaný. K Miru zamierila misia Sojuz TM-13, na ktorej palube boli sovietsky veliteľ Alexandr Volkov a kazašský kozmonaut Toktar Aubakirov spolu s rakúskym astronautom Franzom Viehböckom. Ani jeden z posledných dvoch menovaných však nemal výcvik pre dlhodobé pôsobenie na stanici, takže nemohli Krikaljova nahradiť a po týždni odleteli späť na Zem. Netrvalo dlho a 25. decembra 1991 sa Sovietsky zväz rozpadol, s čím prišli aj finančné problémy a ďalšie odklady možného návratu.
Pomohli až Američania, ktorí zaistili financie na pokračovanie letov ku stanici Mir, a 25. marca 1992 sa Krikaljov spolu s Volkovom a nemeckým astronautom Klausom-Dietrichom Fladem vrátil na Zem. Vo vesmíre strávil rekordných 311 dní a čo bolo najpodstatnejšie, vrátil sa na zem ako vôbec posledný sovietsky občan.
