Stretnutie Donalda Trumpa s jeho náprotivkom Vladimírom Putinom je všeobecne prijímané ako významný krok k mieru na Ukrajine. Bez akejkoľvek zmienky o prímerí a s podivným pozvaním do Moskvy však vyvoláva skôr otázky a ponúka minimum odpovedí. Napriek tomu má stretnutie v Anchorage na Aljaške niekoľko výsledkov.
Po takmer troch a pol rokoch izolácie spôsobenej inváziou na Ukrajinu, kedy sa Putin mohol pri svojich zahraničných cestách pohybovať len na území svojich najbližších spojencov, akými sú Severná Kórea alebo Bielorusko, pristál jeho špeciál na vojenskej základni v USA. Americký prezident pred ním rozvinul červený koberec, privítal ho úsmevmi a potleskom a zviezol ho vo svojej limuzíne. Za pouhých šesť mesiacov od nástupu Trumpa k moci sa vládca Kremľa prechádzal po americkom území ako partner a priateľ Ameriky.
Putin čelil otázkam, aké doteraz nedostal.
„Prestanete zabíjať civilistov?“ zakričala na Putina ešte na letiskovej ploche Spojenej základne Elmendorf-Richardson jedna novinárka. Putin to dobre počul, navyše hovorí anglicky, ale len pokrčil plecami a odvrátil pohľad. Ďalšie otázky sa ako smršť valili počas fotenia. Vrátane toho v ruštine, či je Putin pripravený na trojstrannú schôdzku s Volodymyrom Zelenským. Putin reagoval len záhadným úškrnom.
Je to vlastne pochopiteľné. Ak si v posledných rokoch vládca Kremľa užíval nejaký komfort, potom to bola absencia nepríjemných otázok od novinárov. Navyše stretnutie s pokrikujúcimi zástupcami tlače na tak malú vzdialenosť Putinovi mohlo vyvolať nepríjemné spomienky na Drážďany a rok 1989. Budovu KGB, ktorej agentom vtedy 37-ročný Putin bol, sa totiž pokúsil obsadiť dav demonštrujúcich východných Nemcov. Putin im pohrozil streľbou a žiadal o vyslanie tankov. K ničomu nedošlo, ale vypätá situácia nezostala bez následkov – budúci vládca Ruska sa rozhodol, že sa už nikdy nenechá konfrontovať kričiacim davom.
Tlačová konferencia plná inotajov.
Kto čakal po rokovaní oboch štátnikov svetlo na konci tunela, musel byť sklamaný. Putin na tlačovej konferencii spustil ako prvý a nešetril chválou svojho hostiteľa. Trump hmlisto pohovoril o existencii tém, ktoré sa podarilo vyriešiť, a o ďalších, ktoré sa riešenia nedočKali. Jedinou konkrétnou informáciou tak nakoniec bolo, že sa Putin s Trumpom znovu stretnú. „Nabudúce v Moskve,“ prehodil Putin anglicky, čím naznačil, že dostať ho druhýkrát za hranice jeho komfortnej zóny nebude vôbec jednoduché.
Cez hmlisté vyjadrenia ale Putin predsa len niečo prezradil. Keď hovoril o „situácii na Ukrajine“, zmienil, že než bude môcť byť dosiahnutý mier, musia byť odstránené „korene konfliktu“. Táto Putinom často opakovaná fráza je od zahájenia plnohodnotnej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 krycím označením pre požiadavky Moskvy na odovzdanie niekoľkých ukrajinských oblastí, odzbrojenie Kyjeva, zmenu tamojšieho režimu a zablokovanie jeho snáh o vstup do EURópskej únie a NATO. Išlo o jasné potvrdenie toho, že k žiadnej dohode nedošlo.
Ukážky sily.
Ako Putin, tak Trump si na toho druhého pripravili hneď niekoľko ukážok sily. To, že Trump na záver stretnutia, ktoré namiesto plánovaných siedmich hodín trvalo necelé tri, nespomenul ani raz Ukrajinu, neznamená, že na Putina netlačil. Ruský prezident musel bezdečne zdvihnúť hlavu, keď nad ním prelietali štyri najmodernejšie americké bojové lietadlá F-35 sprevádzajúce v klinovej formácii strategický bombardér B-2. Putin dobre vedel, že práve tieto stroje dokázali z amerických základní doletieť nad Irán a bombardovať tamojšie jadrové zariadenia. Ďalšie F-35 spolu s F-22 pak boli zaparkované na letiskovej ploche.
Putin naopak zastávkou v panelákovom ďalekovýchodnom Magadane, ktorý bol po desaťročia centrom stalinskej otrockej práce, naznačil, že si je odkazu svojho predchodcu dobre vedomý. To koniec koncov potvrdil aj ruský minister zahraničia Sergej Lavrov, keď do Anchorage dorazil v mikine s nápisom CCCP, čo je ruská skratka pre Sovietsky zväz (ZSSR). Práve túžba nadviazať na tento neúspešný dejinný projekt, ktorý sa v roku 1991 rozpadol, je jedným z hnacích motorov Putinovej expanzie.
