Nad jeleňom sikou, u nás bežným druhom jeleňovitej zveri, sa už dlhší čas sťahujú mračná. Zatiaľ čo poľovníkom ako zdroj trofejí a kvalitného mäsa párnokopytník pochádzajúci z východnej Ázie dlhodobo nevadí, odborníci varujú pred jeho negatívnym vplyvom na prírodu. EURópska únia ho teraz novo spolu s ďalšími 16 druhmi nepôvodných živočíchov zaradila na zoznam nežiaducich invazívnych druhov, ktoré sa nesmú do EÚ dovážať.
Dva poddruhy jeleňa sika, a síce jeleň sika japonský (Cervus nippon nippon) a jeleň sika Dybowského (Cervus nippon dybowskii), sú pritom v Čechách umelo chované už od konca 19. storočia. Počas okupácie za druhej svetovej vojny sa týmto párnokopytníkom pochádzajúcim z Ďalekého východu podarilo uniknúť z chovných obôr do voľnej prírody, kde sa veľmi dobre adaptovali na stredoeurópske podmienky a začali sa dokonca krížiť s naším jeleňom lesným (Cervus elaphus).
Premnožený jeleň sika.
Podľa etológa a odborníka na chov jeleňov Luďka Bartoša bola populácia jeleňa sika v Česku už v 70. rokoch premnožená, od tej doby sa ale jej veľkosť zvýšila osemkrát a ďalej sa zväčšuje. „Nezmenilo sa nič, až na to, že jeleň sika postúpil najmenej o 100 km ďalej z lokalít, kde sa potom, čo sa dostal z obôr, rozmnožil. Pri veľkosti našej republiky to znamená, že pomaly nemáte miesto, kam by jeho populácia nedosiahla,“ poznamenal Bartoš. Na nekonečné stádo jeleňov sika križujúce pred niekoľkými rokmi cestu na Plzeňsku sa môžete pozrieť tu.
Stádo na videu môže mať podľa Bartoša až 2000 jedincov. „S ohľadom na reprodukčnú kapacitu tejto zveri môžeme povedať, že len v západných Čechách je potenciál na zazverenie zvyšku Európy,“ komentoval odborník na jeleňovitú zver populačnú explóziu jeleňov sika v tejto časti ČR.
Oproti jeleňovi lesnému je sika výrazne menší a ľahší, to mu ale nebráni v medzidruhovom krížení. „U nás je pôvodným druhom jeleň európsky. A ak si ho chceme zachovať, tak tu jeleň sika nemá čo robiť. Ak na to nedbáte a necháte medzi sebou krížiť takto veľmi odlišné druhy, môže to viesť k tomu, že sa postupne oba druhy prepoja, až vzniká akási nová forma,“ popísal Bartoš jeden z dôvodov, prečo podľa neho nemá jeleň sika v Česku miesto.
Medzi ďalšie dôvody patrí aj tlak na zdroje potravy, kedy sika hlavne v zimných mesiacoch konkuruje ďalším spásačom (jeleň európsky a daniel európsky) aj okusovačom, ako sú srnec hôrny alebo jeleň bielochvostý. To môže v budúcnosti obmedziť biodiverzitu prírody u nás.
Dostupné riešenia sú nicmenej drastické. „Sú dve možnosti. Prvá je asi jediná so skutočnou šancou na úspech. Musela by sa vyhlásiť genocída sik. Možnosť loviť 366 dní v roku, 24 hodín denne, štýlom, že vystrčí hlavu a bude strelený. A ak by sa takto postupovalo dvadsať rokov, tak ich tu snáď moc nezostane,“ popísal etológ Bartoš s tým, že toto riešenie je zároveň politicky aj ľudsky neúnosné.
Druhou možnosťou je podľa neho obmedziť siku na vopred vybrané lokality a jedincov, ktorí ich opustia, nekompromisne odloviť. Aj tento variant ale podľa Bartoša naráža najmä na odpor poľovníkov, pre ktorých je sika vítaným zdrojom trofejí.
EÚ rozšírila počet nežiaducich druhov živočíchov.
Okrem jeleňov sika sa novo na zoznam nežiaducich zvieracích druhov vydaný Európskou úniou dostali aj vtáky, konkrétne maina chocholatá (Acridotheres cristatellus), čo je druh škorca pochádzajúci z juhovýchodnej Číny a Indočíny, alebo bulbul červenouchý (Pycnonotus jocosus) pôvodom z južnej Ázie.
EÚ vystavila stopku aj norkovi americkému (Neogale vison), bobrovi kanadskému (Castor canadensis), dvom druhom rýb rodu ovsík (Misgurnus anguillicaudatus a Misgurnus bipartitus) a tiež hviezdici amurskej (Asterias amurensis).
Do EÚ by sa novo nemali dovážať ani zakrpatená lastúrka Mulinia lateralis, ploskuľa skleníková (Bipalium kewense), invazívna ploskuľa Obama nungara, veľký dravý ploskorec Platydemus manokwari, rak kalikový (Faxonius immunis) zavlečený zo Severnej Ameriky, rak ničivý (Cherax destructor), slimák Cipangopaludina chinensis pochádzajúci z Číny alebo mravec druhu Brachyponera chinensis pochádzajúci rovnako z Číny.
Posledným druhom, ktorého šíreniu chce Európska únia na svojom území zabrániť, je sršeň mandarínska (Vespa mandarinia), ktorá žije vo východnej a juhovýchodnej Ázii a predstavuje hrozbu pre európske včelstvá.
Invazívne druhy ohrozujú prírodu aj spoločnosť.
Téma invazívnych druhov nie je pre českú odbornú verejnosť ničím novým. V septembri 2023 vznikla z iniciatívy Botanického ústavu Akadémie vied ČR platforma spájajúca výskumné organizácie a štátnu správu s cieľom zmierniť negatívne dopady nepôvodných druhov rastlín a živočíchov na prírodu aj spoločnosť.
Vedľa úbytku biodiverzity pôvodných spoločenstiev odborníci medzi významné dôsledky invazívnych druhov v ČR zaradili aj stratu genetickej variability pôvodných druhov (kríženie jeleňa sika a jeleňa európskeho, pestovanie záhradných foriem pôvodných druhov rastlín), šírenie patogénov rastlín a živočíchov, znižovanie kvality vodného prostredia alebo priame ohrozenie ľudí a ekonomiky (šírenie sršne ázijskej, napádajúcej včelstvá a vykazujúce zvýšenú agresivitu aj voči ľuďom).
