Tragédia letu JAL 123: Osudná chyba v oprave pred 40 rokmi zmenila leteckú bezpečnosť
Pred štyridsiatimi rokmi zasiahla Japonsko druhá najhoršia letecká tragédia v dejinách letectva. Let JAL 123 z Tokia do Osaky sa po 32 minútach márneho boja pilotov s neovládateľným strojom skončil nárazom do hory Osutaka. Z 524 ľudí na palube prežili len štyria. Vyšetrovanie odhalilo chybne vykonanú opravu z roku 1978, ktorá viedla k fatálnemu zlyhaniu lietadla a navždy zmenila pravidlá bezpečnosti letectva.
Let JAL 123 mal pred sebou krátku trasu – necelú hodinu medzi Tokiom a Osakou. Napriek tomu bol na túto linku nasadený plne obsadený Boeing 747, ako je v Japonsku obvyklé aj na vnútroštátnych letoch. Stroj odštartoval z letiska Haneda 12. augusta 1985 o 18.12 miestneho času. O dvanásť minút neskôr sa ozvala ohlušujúca rana, tlak v kabíne prudko poklesol, hydraulický systém prestal fungovať a piloti prišli o možnosť plne riadiť stroj.
Posádka nevedela, čo presne sa stalo – záznamy z čiernej skrinky ukazujú, že kapitán najprv uvažoval o uvoľnenom podvozku, potom o explózii v nákladovom priestore. Niektorým cestujúcim zlyhali kyslíkové masky a kabína sa menila na dusivé a chaotické prostredie.
Dispečeri posádke odporučili pristáť v Nagoji, ale kapitán sa rozhodol vrátiť do Tokia, kde bola dlhšia ranvej. Lietadlo sa však chovalo nepredvídateľne – striedalo prudké stúpanie a nekontrolované klesanie. Pol hodiny po prvom otrase, o 18.56, narazil Boeing do takmer dvetisícovej hory Takamagahara. Náraz bol fatálny.
Z 524 ľudí na palube sa zachránili iba štyria – dve ženy a dve dievčatá sediace v ľavej časti stroja medzi radmi 54 a 60. Podľa svedectva jednej z nich prežilo pád viac osôb – tí ale zomreli ešte predtým, než stihla doraziť pomoc. Americký vojenský vrtuľník, ktorý sa dostal k miestu nehody krátko po páde, totiž nebol k zásahu pripustený. Japonské záchranné tímy sa k troskám dostali až druhý deň ráno.
Rozhodujúcu stopu priniesla amatérska fotografia zachycujúca lietadlo poškodené v lete. Vyšetrovatelia zistili, že sa odtrhla kýlová plocha, čím došlo k prerušeniu všetkých hydraulických vedení. Chýbajúca časť stroja bola neskôr nájdená v mori.
Príčiny fatálneho pádu na seba nenechali dlho čakať. Archívne záznamy o opravách lietadla ukrývali kľúčový moment. V roku 1978 zavadil stroj pri pristávaní chvostom o ranvej, čo poškodilo zadnú tlakovú prepážku. Pri oprave technici použili len jeden rad nitov namiesto predpísaných troch. Kov tak postupne praskal, až prepážka pod obrovským tlakom zlyhala. To sa stalo práve 12. augusta 1985 o 18.24.
Spoločnosť Japan Airlines vyplatila rodinám obetí vysoké odškodnenie, napriek tomu čelila ostrej kritike i poklesu záujmu cestujúcich. Jeden z riaditeľov aeroliniek spáchal samovraždu. Pád letu JAL 123 tak navždy zostáva mementom, že ľudská chyba v letectve nemusí byť vždy len chybou pilota – niekedy môže byť ukrytá v nenápadnej skrutke či nitovaní, ktoré roky čaká na svoju príležitosť.
