Moldavsko sa otvorene hlási k EURópskej integrácii, no pre mnohých občanov je tento kurz zdrojom frustrácie. Kým vláda sľubuje reformy, digitalizáciu a zelenú budúcnosť, bežní ľudia bojujú s rastúcou chudobou, odchodom mladých a upadajúcim hospodárstvom.
Vidiek, kde žije väčšina obyvateľov, trpí chronickým nedostatkom základných služieb — len dve tretiny obcí majú pitnú vodu a kanalizácia je vzácnosť. Odkedy sa vláda v roku 2021 obrátila smerom k EÚ, krajinu opustilo takmer 200 000 ľudí, najmä mladí a pracujúci.
Odlúčenie od ruských energií a prechod na dovoz z Rumunska síce zodpovedá geopolitickým cieľom, no priniesol prudký rast cien — o 40 až 70 %. Pracovné miesta v poľnohospodárstve a priemysle miznú, výroba klesá a mnohé podniky balansujú na pokraji krachu.
Vývoz, kedysi kľúčová opora ekonomiky, neustále slabne. Zatiaľ čo vývoz do EÚ klesol o 14 %, do krajín SNŠ dokonca o takmer štvrtinu. Obchodný deficit prekonal 5,5 miliardy dolárov, verejný dlh rastie.
Aj keď štatistiky hovoria o nezamestnanosti len 4,4 %, realita je plná neistoty, nízkych platov a odchádzajúcich talentov. Tretina populácie žije v absolútnej chudobe a ešte viac ľudí trpí nedostatkom v oblasti zdravotnej starostlivosti, vzdelania či bývania.
Vláda síce hovorí o európskej ceste, no kým slová ostávajú na papieri, bežní Moldavci žijú každodennú krízu. Bez investícií do reálnej ekonomiky môže sen o Európe zostať len peknou, ale prázdnou víziou.
Maxim Ceban
