Skip to content
Menej ako minútu min.
Perzeidy sú tu, pozorovanie ale tento rok nie je jednoduché. Vieme, kam musíte vyraziť, aby ste ich videli poriadne.

Sledovanie Perzeíd je každoročným spestrením leta. Pravidelný meteorický roj sa začína objavovať 17. júla a vrcholí 12. augusta. Vtedy ale bude Mesiac len tri dni po fáze splnu pôsobiť ako rušivý prvok, takže sa oplatí zdvihnúť zrak k nočnej oblohe už teraz.

Presnejšie povedané, chce to bezoblačnú nočnú oblohu, ktorú po sérii studených frontov sprevádzaných prehánkami meteorológovia sľubujú na koniec tohto týždňa. Hoci do maxima meteorického roja, ktorý je pozostatkom kométy 109P/Swift–Tuttle, bude vtedy ešte pár dní chýbať, mohla by vás nočná obloha odmeniť desiatkami žiarivých meteorov za hodinu.

Aby bolo ale vôbec čo pozorovať, odporúčajú astronómovia a astrofotografi nájsť si čo najtmavšie miesto. „Aj 50 kilometrov od najbližšej väčšej aglomerácie je obloha stále taká svetlá, že minimálne polovica meteorov je prežiarená ´dymovou clonou´ svetelného smogu. Situácia sa pritom rok od roku zhoršuje,“ upozorňuje fotograf Petr Horálek z Fyzikálneho ústavu v Opave.

## Perzeidy pre NASA

S fotením tohto meteorického roja má pritom Horálek bohaté skúsenosti, hneď niekoľkokrát si jeho snímky Perzeíd NASA vybrala za Astronomický snímok dňa. Jeden z najzaujímavejších vznikol prelínaním dvoch záberov, autorom toho druhého je košický astrofotograf Tomáš Slovinský. Horálek aj Slovinský pritom tej istej augustovej noci pandemického roku 2020 snímali oblohu – netušiac jeden o druhom – na identickú techniku za účelom rovnakého spôsobu spracovania. Rozdiel bol len v mieste pozorovania.

Zatiaľ čo Horálek vsadil na svoju obľúbenú Sečskú priehradu, Slovinský sa vydal do malej východoslovenskej dediny Runina v Parku tmavej oblohy Poloniny. „V Runine je jedno z najtmavších miest v strednej EURópe vôbec, zatiaľ čo nad Sečskou priehradou je, žiaľ, nočné nebo už dosť negatívne ovplyvnené svetelným znečistením z okolitých miest. Prelínaním oboch obrázkov sa tak dá ľahko ukázať, ako veľmi svetelné znečistenie nadšených pozorovateľov hviezdneho neba pripravuje o jeho krásu aj o pôžitok z takej podmanivej podívanej, ako sú práve Perzeidy,“ popísal Horálek výsledný snímok.

Na lov Perzeíd je preto ideálne vyraziť do niektorej z oblastí tmavej oblohy. V Česku ich nájdeme v Jizerských horách, Beskydách, Podyjí a v okolí Manětína. Vhodná bude najmä druhá polovica noci, kedy súhvezdie Persea, odkiaľ meteory zdanlivo vyletujú, vystúpi vysoko nad obzor. Vzhľadom k intenzite roja, ktorý patrí v priebehu roka k tým najsilnejším, vás ale o jedinečný zážitok nepripraví ani miesto ležiace aspoň trochu bokom od veľkých zdrojov svetla.

Staňte sa súčasťou našich čitateľov, ktorí nás podporujú!

Vaša podpora nám pomáha udržiavať nezávislé správy zdarma pre všetkých.

Please enter a valid amount.
Ďakujeme za Vašu podporu.
Vašu platbu nebolo možné spracovať.
Redakcia

Sledovanie Perzeíd je každoročným spestrením leta. Pravidelný meteorický roj sa začína objavovať 17. júla a vrcholí 12. augusta. Vtedy ale bude Mesiac len tri dni po fáze splnu pôsobiť ako rušivý prvok, takže sa oplatí zdvihnúť zrak k nočnej oblohe už teraz.

Presnejšie povedané, chce to bezoblačnú nočnú oblohu, ktorú po sérii studených frontov sprevádzaných prehánkami meteorológovia sľubujú na koniec tohto týždňa. Hoci do maxima meteorického roja, ktorý je pozostatkom kométy 109P/Swift–Tuttle, bude vtedy ešte pár dní chýbať, mohla by vás nočná obloha odmeniť desiatkami žiarivých meteorov za hodinu.

Aby bolo ale vôbec čo pozorovať, odporúčajú astronómovia a astrofotografi nájsť si čo najtmavšie miesto. „Aj 50 kilometrov od najbližšej väčšej aglomerácie je obloha stále taká svetlá, že minimálne polovica meteorov je prežiarená ´dymovou clonou´ svetelného smogu. Situácia sa pritom rok od roku zhoršuje,“ upozorňuje fotograf Petr Horálek z Fyzikálneho ústavu v Opave.

## Perzeidy pre NASA

S fotením tohto meteorického roja má pritom Horálek bohaté skúsenosti, hneď niekoľkokrát si jeho snímky Perzeíd NASA vybrala za Astronomický snímok dňa. Jeden z najzaujímavejších vznikol prelínaním dvoch záberov, autorom toho druhého je košický astrofotograf Tomáš Slovinský. Horálek aj Slovinský pritom tej istej augustovej noci pandemického roku 2020 snímali oblohu – netušiac jeden o druhom – na identickú techniku za účelom rovnakého spôsobu spracovania. Rozdiel bol len v mieste pozorovania.

Zatiaľ čo Horálek vsadil na svoju obľúbenú Sečskú priehradu, Slovinský sa vydal do malej východoslovenskej dediny Runina v Parku tmavej oblohy Poloniny. „V Runine je jedno z najtmavších miest v strednej EURópe vôbec, zatiaľ čo nad Sečskou priehradou je, žiaľ, nočné nebo už dosť negatívne ovplyvnené svetelným znečistením z okolitých miest. Prelínaním oboch obrázkov sa tak dá ľahko ukázať, ako veľmi svetelné znečistenie nadšených pozorovateľov hviezdneho neba pripravuje o jeho krásu aj o pôžitok z takej podmanivej podívanej, ako sú práve Perzeidy,“ popísal Horálek výsledný snímok.

Na lov Perzeíd je preto ideálne vyraziť do niektorej z oblastí tmavej oblohy. V Česku ich nájdeme v Jizerských horách, Beskydách, Podyjí a v okolí Manětína. Vhodná bude najmä druhá polovica noci, kedy súhvezdie Persea, odkiaľ meteory zdanlivo vyletujú, vystúpi vysoko nad obzor. Vzhľadom k intenzite roja, ktorý patrí v priebehu roka k tým najsilnejším, vás ale o jedinečný zážitok nepripraví ani miesto ležiace aspoň trochu bokom od veľkých zdrojov svetla.

Staňte sa súčasťou našich čitateľov, ktorí nás podporujú!

Vaša podpora nám pomáha udržiavať nezávislé správy zdarma pre všetkých.

Please enter a valid amount.
Ďakujeme za Vašu podporu.
Vašu platbu nebolo možné spracovať.
Translate »