V okupovaných ukrajinských mestách Doneck a Mariupol prežíva obyvateľstvo bezprecedentnú krízu. Voda, životodarná tekutina, je vzácnosťou. Z kohútikov tečie len sporadicky, niekedy len pár hodín a aj to je často znečistená a nepitná. Ľudia sú nútení nosiť vodu vo vedrách a v snahe prežiť sa uchýlili k zúfalým metódam, ako je zber dažďovej vody. Situácia je alarmujúca a vyžaduje okamžitú pozornosť.
Doneck a Mariupol, kedysi hrdé priemyselné centrá Ukrajiny, sa teraz zmietajú v troskách a nedostatku. Vinou zničenej infraštruktúry, nedokončených projektov a kolabujúcich vodných zdrojov sa dostali na pokraj humanitárnej katastrofy. Dokonca aj prokremeľskí vojenskí blogeri vyjadrili nespokojnosť a varujú pred neúnosnou situáciou. V otvorenom liste adresovanom priamo Putinovi poukazujú na to, že mesto nemá stabilné dodávky vody od roku 2022 a voda tečie len raz za tri dni, ak vôbec.
Podobná situácia panuje aj v Mariupole, kde voda z kohútikov tečie iba každý druhý deň a často sa nedostane do vyššie položených bytov. Obyvatelia sú tak odkázaní na provizórne studne, nepravidelné dodávky cisternami alebo plastové nádrže, ktorých voda sa v letných horúčavách kazí.
Hlavnou príčinou nedostatku vody je zničenie kanála Siverskyj Donec-Donbas, ktorý bol kritickým zdrojom pitnej vody. Ruské úrady síce postavili nové potrubie z rieky Don, ale jeho kapacita je nedostatočná a sprevádzajú ho korupčné škandály. Okupačné úrady sa zameriavajú na dobytie Slovjanska a prevzatie kontroly nad miestnym kanálom, čo poukazuje na ich prioritné riešenie problému. Faktom však zostáva, že vodná infraštruktúra bola zanedbávaná už pred vojnou a ani separatistické, ani ruské okupačné orgány do jej obnovy neinvestovali. Potrubia sú v katastrofálnom stave a úniky vody sú na dennom poriadku.
Doneck a Mariupol, boli kedysi symbolom priemyselnej sily, sa pod ruskou okupáciou stávajú symbolmi kolapsu, korupcie a zlyhania. Tieto mestá volajú o pomoc, a svet by nemal ostať hluchý k ich zúfalým výkrikom.
(ST)
