To, že predseda Ústavného súdu nervózne reagoval na vlastné stretnutia s veľvyslancami Luxemburska, Holandska, Francúzska a Veľkej Británie iba dokazuje, že nie všetko bolo tak, ako by malo byť. Prečo?
Je totiž zásadou, že veľvyslanec pred takouto návštevou informuje ministerstvo zahranicnych vecí, ktoré k tomu vydáva stanovisko. Tak žiadajúcej strane a rovnako aj dá odporúčania k rozhovorom navštevovanej strane.
A tak sa pýtam – toto všetko prebehlo? Podľa diplomatických zvyklostí? Ak áno, aká bola pozícia Ministerstva zahraničných vecí k obsahu rokovania? Vypracoval šéf Ústavného súdu z týchto stretnutí zápis a poslal ho na vedomie prezidentovi, predsedovi NR SR, predsedovi vlády a Ministerstvu zahraničných vecí?
Ak áno, tak konstatujem, že niekto si v tomto reťazci nesplnil svoje povinnosti. A myslim, ze takýto lobing je zo strany zahraničných diplomatov neprípustný a je otvoreným zasahovanim do vnútropolitických záležitostí Slovenska.
Toto by si žiadny slovenský diplomat nedovolil! Koloniálne myslenie západu tu stále funguje a je evidentné, že prím ako vždy hrá Veľká Británia. Sama má doma mnoho problémov, ale aj tak sa stará do iných.
Modus operandi z Ukrajiny jednoducho preniesla na Slovensko. Tu už podľa mňa nestačí predvolať veľvyslanca Británie, ktorý je mimochodom na odchode, ale žiada si to list premiéra SR premiérovi Starmerovi. To by bola adekvátna reakcia. Všetko má totiž svoje hranice – aj postup Veľkej Británie a hlavne činnosť jej diplomatov na území zvrchovaného štátu, ktorým Slovensko bezpochyby je.
