Josep Borrell, bývalý vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, označil pozastavenie prístupu Izraela k výskumnému programu EÚ Horizont za „zlý vtip“ vzhľadom na zverstvá, ktoré sa dejú v Gaze. Povedal to počas rozhovoru v Madride pre EUobserver. Borrell sa pýta, či je to jediná odpoveď, na ktorú je EURópska komisia schopná reagovať vzhľadom na to, čo Izrael robí. Dodal, že členské štáty EÚ to dokonca ani neschválili a navrhol, že by sa mali zvážiť výraznejšie opatrenia.
Návrh Európskej komisie sa týka prístupu malých podnikov v Izraeli do akceleračného programu Európskej rady pre inovácie v hodnote 10,1 miliardy eur. Maďarsko, Rakúsko, Bulharsko a Česká republika zatiaľ toto pozastavenie odmietli. Očakáva sa však, že ak sa situácia nezlepší, členské štáty EÚ v nasledujúcich týždňoch schvália prvé sankcie proti Izraelu. Podľa Borrella to však nezasiahne kľúčové záujmy Izraela.
Borrell tvrdí, že existujú oveľa významnejšie veci, ktoré by sa dali urobiť. Navrhol, aby komisia navrhla pozastavenie obchodnej dohody s Izraelom, čo by mohlo spôsobiť, že Izrael stratí ročne 1 miliardu eur v obchodných výhodách s EÚ. Domnieva sa, že izraelská spoločnosť by mala platiť významnú cenu za to, čo osadníci robia na Západnom brehu. Uvedomuje si, že nie všetci Izraelčania sú za to zodpovední, ale dodáva, že to umožňujú. Borrell argumentuje, že niekto by mal byť za to braný na zodpovednosť. Pripomenul, že za oveľa menšie previnenia boli zrušené víza pre občanov iných krajín a boli uvalené sankcie na tisíce ľudí v Rusku. Dodáva, že mnohé členské štáty jednoducho nechcú uvaliť sankcie na Izrael, čo je podľa neho realita.
V čase podpísania dohôd z Osla v roku 1993 bolo na Západnom brehu približne 110 000 osadníkov. Toto číslo však narástlo na viac ako 700 000, čo OSN už roky argumentuje že predstavuje vážnu prekážku úsilia o dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru na Blízkom východe. Borrell to označil za „krvavú a násilnú okupáciu“, ktorá stojí životy a tisíce Palestínčanov sú kvôli nej vysídlené.
V roku 2024 EÚ súhlasila so sankciami voči malému počtu izraelských osadníkov. Rozširovanie izraelských osád bolo zo strany EÚ dlhodobo kritizované, no zriedka bolo podporené akýmikoľvek sankciami. Borrell navrhol aj pozastavenie politických väzieb s Izraelom, ale členské štáty EÚ tento návrh odmietli. Napriek tomu, že sa Rada Združenia nestretávala desať rokov kvôli napätým vzťahom spôsobených odsúdením rozširovania izraelských osád zo strany EÚ, obchodné vzťahy boli zachované.
Borrell tiež označil dohodu medzi EÚ a Izraelom o zabezpečení prístupu k humanitárnej pomoci za „cynické porozumenie“ a „výhovorku“ na to, aby sa vyhli sankciám voči Izraelu. Táto dohoda zahŕňala prístup 160 nákladných vozidiel s potravinovou a nepotravinovou pomocou denne do Gazy, otvorenie priechodov Zikim, Netzarim a Kisufim, opätovné otvorenie jordánskych a egyptských trás pomoci, umožnenie distribúcie potravín a distribúciu 200 000 litrov paliva denne. Mnohé z týchto záväzkov však Izrael ešte nesplnil. Podľa Borrella to bola výhovorka pre členské štáty EÚ, aby odmietli akékoľvek sankcie proti Izraelu.
V Gaze bolo zabitých vyše 60 000 ľudí, vrátane približne 18 000 detí. Do 21. júla bolo vyše 1 000 Palestínčanov zabitých pri pokuse dostať sa k jedlu. Miera podvýživy detí sa takmer zoštvornásobila. Pásmo Gazy je podľa agentúr OSN na pokraji hladomoru. Palestínska skupina Hamas zaútočila na Izrael 7. októbra 2023, zabila približne 1 200 civilistov a zajala približne 250 rukojemníkov.
