Americké startupy chcú „poručiť dažďu“ pomocou dronov a umelej inteligencie
Dva ambiciózne americké startupy, Rainmaker a Atmo, spojili sily v snahe „vyžmýkať“ z oblohy maximum. Chcú pomocou dronov, umelej inteligencie a pokročilých modelov počasia zvýšiť množstvo zrážok tam, kde je voda akútne potrebná.
Akoby v Spojených štátoch rezonovala komunistická budovateľská pieseň o ovládaní vetra a dažďa. Aj keď v úplne iných kulisách, cieľ je podobný: technologický pokrok nám dal do rúk nástroje, ktorými môžeme v čase klimatickej krízy prinútiť oblohu pracovať v náš prospech.
Ako sa „osievajú“ oblaky
Startup Rainmaker, ktorý sa špecializuje na takzvané „osievanie“ oblakov, využíva drony, ktoré do vybraných oblakov vypúšťajú mikročastice. Tie pomáhajú kvapkám vody rýchlejšie kondenzovať a vyvolávať zrážky. Atmo vyvíja supervýkonný meteorologický mozog, ktorý dokáže s pomocou umelej inteligencie s nebývalou presnosťou predpovedať atmosférické javy a identifikovať oblaky, kde bude mať „očkovanie“ najväčší efekt.
„Po prvýkrát môžeme kombinovať meteorológiu založenú na umelej inteligencii s operáciami umelého zasievania oblakov overenými radarom, aby sme dosiahli merateľné zvýšenie zrážok s extrémnou presnosťou a nákladovou efektívnosťou,“ vyjadril sa generálny riaditeľ spoločnosti Rainmaker Augustus Doricko. Alexander Levy, generálny riaditeľ spoločnosti Atmo, ho dopĺňa: „Spoločne zabezpečíme, aby nebola premárnená žiadna príležitosť na obnovenie zásob vody na celom svete.“
Nie každý však túto technológiu víta. Kontroverzie vyvoláva osievanie oblakov už od samého začiatku, od 50. rokov 20. storočia, odkedy sa praktizuje rozprašovanie malých častíc, zvyčajne vyrobených z jodidu strieborného.
Zvýši, ale len málo
Rainmaker sa v poslednej dobe stal terčom konšpiračných teórií, podľa ktorých mal stáť za neočakávanými povodňami v Texase. Vedci, vrátane Boba Raubera, profesora atmosférických vied na University of Illinois, ale špekulácie vyvracajú s tým, že táto metóda môže zrážky zvýšiť len v relatívne malom meradle, no určite nie v takom rozsahu, aby spôsobila katastrofu.
Rauber odkazuje na dobre zdokumentovaný prípad zamorenia oblakov v Idahu, kde bolo vygenerovaných cez 700 miliónov litrov zrážok. Hoci sa toto číslo zdá vysoké, v porovnaní s miliardami litrov vody, ktoré obvykle vyprodukuje veľká búrka, je bezvýznamné.