Bulharsko sa má pripojiť k eurozóne 1. januára 2026. V krajine prebieha rozsiahla politická diskusia v súvislosti s blížiacim sa vstupom do eurozóny, a mnohí obyvatelia zostávajú skeptickí. Naopak, drvivá väčšina Maďarov podporuje euro, no vláda nepodniká žiadne kroky k dosiahnutiu tohto cieľa.
EURópsky komisár pre hospodárstvo Valdis Dombrovskis v júni uviedol, že správa o prijatí Bulharska do eurozóny je historickým momentom pre Bulharsko, eurozónu a Európsku úniu. Jeho vyjadrenie nadväzovalo na zelenú od Európskej komisie a Európskej centrálnej banky pre Bulharsko, ktoré sa má stať 21. členom eurozóny. Dombrovskis zdôraznil, že euro je viac ako len mena: je to symbol európskej jednoty. Bulharsko sa stane členom menovej únie po Chorvátsku, ktoré prijalo euro v roku 2023. Nedávno aj Rumunsko oznámilo plány splniť potrebné ekonomické podmienky pre vstup do eurozóny do roku 2029.
Zdá sa, že Maďarsko nie je otvorené prijatiu eura, napriek prieskumu Eurobarometra, ktorý ukazuje, že pozoruhodne vysoký podiel Maďarov, 75 percent, podporuje euro. To je oveľa viac ako priemer pre krajiny mimo eurozóny (55 percent) a výrazne viac ako 45 percentná podpora v Bulharsku.
Roky prieskumov ukazujú, že približne 55-60 percent Bulharov je proti euru, alebo aspoň nechce, aby bolo zavedené v blízkej budúcnosti. Dôvodom sú obavy z inflácie, ale aj proruské nálady. Pre 35-40 percent obyvateľstva, najmä v Sofii a ďalších veľkých mestách, nie je členstvo v eurozóne len ekonomickým míľnikom pre najchudobnejší členský štát EÚ, ale aj geopolitickou kotvou, ktorá zabezpečuje miesto Bulharska v srdci EÚ, na rozdiel od pretrvávajúcich obáv z ruského vplyvu.
Bulhari sa najviac obávajú rastúcich cien. Skepticizmus obyvateľstva voči eurozóne začal po gréckej finančnej kríze v roku 2009, keď sa na euro začalo v Bulharsku pozerať negatívne. Údaje z prieskumov verejnej mienky z roku 2007 a nasledujúcich rokov ukazovali podporu eura v Bulharsku nad 60 percent, čo je takmer rovnako ako priemer EÚ. Vtedy bolo euro vnímané ako prirodzená súčasť členstva v EÚ. Potom prišla grécka kríza a nekonečné reči o dlhu eurozóny.
Bulharsko má starnúcu spoločnosť, ktorá je skeptická voči zmenám. Bulharsko leží na križovatke kultúr, s dlhou tradíciou balansovania medzi Východom a Západom. Racionálne sa Bulhari prikláňajú k Nemecku, ale emocionálne sú ťahaní k Rusku. Dôvera v EÚ zostáva vysoká a dôvera v Nemecko je obzvlášť silná.
Podľa odborníkov vstup do eurozóny výrazne nezmení základy bulharskej ekonomiky, okrem zníženia transakčných nákladov pre exportne orientovanú ekonomiku. Takmer 70 percent bulharského exportu smeruje do EÚ, avšak zmena meny neovplyvní objem exportu do EÚ. Bulharský lev je fixovaný na euro pevným kurzom 1,9558 od roku 2001. Bulhari sa teda pred rokmi vzdali najdôležitejších právomocí nezávislej menovej politiky bez toho, aby mali vplyv na jej výkon. To sa má zmeniť, pretože guvernér bulharskej centrálnej banky získa miesto v Rade guvernérov Európskej centrálnej banky.
Bulharsko vstúpilo do čakárne eurozóny, Mechanizmu výmenných kurzov II (ERM II), pred piatimi rokmi. Podľa hlavného pravidla musia krajiny stráviť minimálne dva roky plnením všetkých požiadaviek pre prijatie eura, od makroekonomickej stability po úrokové sadzby a nízku infláciu. Napriek päťročnej príležitosti úrady v Sofii nevyužili možnosť spustiť rozsiahlu verejnú informačnú kampaň o výhodách spoločnej meny, čo by mohlo presvedčiť skeptických občanov.
To vytvorilo politický priestor pre Vazrazhdane (Obrodenie), tretiu politickú silu v bulharskom parlamente a najväčšiu proruskú populistickú stranu, na podnecovanie obyvateľstva proti spoločnej európskej mene prostredníctvom falošných správ a zhromaždení. Vo februári 2025 sa predstavitelia strany zúčastnili protestu pred zastúpením EÚ v Sofii, ktorý vyvrcholil podpálením budovy. Bulharský prezident Rumen Radev, bývalý vojak, ktorý je v úrade od roku 2017 a o ktorom sa predpokladá, že pracuje na základoch budúcej strany, sa pokúsil využiť nespokojnosť vyhlásením referenda o odložení zavedenia eura. Parlament iniciatívu odmietol, ale napätie prudko vzrástlo. Predstavitelia strany Vazrazhdane, ktorá nedávno podpísala dohodu o spolupráci s vládnucou stranou Jednotné Rusko, sa pokúsili obsadiť rečnícky pult, aby zablokovali zasadnutie.
Na rozdiel od Bulharska v Maďarsku neexistuje skutočný sociálny rozkol v súvislosti s prijatím eura. Od vstupu Maďarska do EÚ v roku 2004 sa podpora prijatia eura neustále zvyšuje v prieskumoch Eurobarometra. Problémom však je, že Maďarsko nikdy nesplnilo ekonomické kritériá pre vstup do eurozóny. Medzi ne patrí udržiavanie rozpočtového deficitu pod tromi percentami HDP, udržiavanie verejného dlhu pod 60 percent, zabezpečenie relatívne nízkej inflácie a krajina, ktorá si želá zaviesť euro, musí upevniť svoju menu na euro po dobu najmenej dvoch rokov bez narušenia. Aj keď EÚ očakáva, že všetky členské štáty splnia tieto kritéria do určitej miery, určenie výmenného kurzu zostáva suverénnym rozhodnutím každej krajiny.
Nový šéf najväčšej maďarskej banky nedávno vyzval na prijatie eura. Vláda Fidesz-KDNP na čele s Viktorom Orbánom opakovane uviedla, že nemá v úmysle prejsť na euro. Pred rokom 2010, hoci ľavicové vlády mali rôzne názory na prijatie eura, bolo jasné, že krajina je stále ďaleko od splnenia kritérií. Cieľový dátum pre zavedenie eura sa posunul z pôvodne plánovaného roku 2008 na rok 2009. Za vlády Ferenca Gyurcsánya sa kľúčové ekonomické ukazovatele ešte viac vzdialili od požadovaných úrovní a globálna finančná kríza z roku 2008 urobila takmer všetky predchádzajúce odhady zastaranými. Iróniou osudu, Maďarsko sa priblížilo k splneniu požiadaviek eurozóny počas obdobia krízového riadenia, za premiéra Gordona Bajnaja, pretože podmienky pôžičky od MMF na stabilizáciu ekonomiky si vynútili fiškálnu disciplínu. Aj vtedy ukazovatele nesplnili požadované úrovne pre vstup do eurozóny, ale otázka vstupu do spoločnej meny bola pevne na programe.
Hoci sa vláde Viktora Orbána, ťažiacej z priaznivého globálneho ekonomického prostredia, podarilo priblížiť mnohé ukazovatele na požadované úrovne pre prechod na euro, v tom čase ešte neexistovala politická vôľa na zavedenie eura. Avšak míňanie peňazí, ktoré sa začalo počas pandémie COVID-19, úplne zatvorilo dvere akýmkoľvek potenciálnym ašpiráciám na eurozónu. Najkritickejším problémom je rozpočtový deficit, ktorý sa vláde nepodarilo znížiť na požadovanú úroveň troch percent. Verejný dlh je ďalším problémom. Krajina zostáva hlboko nad 60 percentným prahom.
V Maďarsku, na rozdiel od Bulharska, absencia pokroku smerom k euru nie je o podpore verejnosti, ale o politickej vôli. Vláda považuje udržiavanie forintu za otázku národnej suverenity. Vstup do eurozóny by obmedzil manévrovací priestor Maďarskej národnej banky, členstvo v eurozóne by si vyžadovalo presnejší a transparentnejší rozpočet a už by nebolo možné manipulovať s výmenným kurzom forintu.
