Krásne počasie v osudný deň: Tragédia lode General Slocum
V stredu 15. júna 1904 bolo krásne počasie. Na výletnú loď General Slocum sa nalodilo 1331 členov Evanjelickej luteránskej cirkvi svätého Marka. Väčšina z nich boli ženy a deti. Všetci boli oblečení vo svojich najlepších šatách a vo vzduchu bolo cítiť radostné očakávanie. Mnoho z nich sa na tento deň tešilo celý rok. Nikto netušil, že sa výlet za chvíľu zmení na obrovskú tragédiu.
Z prístavu im mávali ich muži, ktorí museli ísť do práce a plavby sa nezúčastnili. Keď krátko pred desiatou hodinou dopoludnia loď vyplávala, na hornú palubu sa vyhrnuli stovky detí, aby im z výhľadu na New York nič neušlo. Hrala kapela a panovala veselá nálada.
Potom sa loď priblížila k prielivu medzi ostrovom Wards a štvrťou Queens. Približne v tej chvíli vypukol v podpalubí požiar. Konkrétnu príčinu sa nepodarilo zistiť, najskôr išlo o nedbanlivo odhodenú zápalku.
Z podpalubia sa valil čierny dym. Nikto z posádky nebol preškolený v požiarnej bezpečnosti. Jeden z jej členov tak bez zaváhania otvoril poklop vedúci do podpalubia. Príval vzduchu požiar priživil. Spočiatku malé plamienky sa začali meniť na silný oheň.
Nedarilo sa zastaviť oheň; hasiť nebolo čím, hadice boli zhnité a deravé. Posádka sa konečne rozhodla informovať o vypuknuvšom ohni kapitána Williama Van Schaicka. Ten neskôr vypovedal, že akýkoľvek pokus o uhasenie požiaru bol pokusom uhasiť samotné peklo.
Drevenú lodnú konštrukciu rýchlo pohlcovali plamene. Oheň prenikol na hornú palubu, kde prebiehala oslava. Vypukla panika. Niektorí ľudia boli v snahe dostať sa rýchlo na zadnú časť lode ušliapaní.
Prizerajúci kričali z brehu na kapitána Van Schaicka, aby okamžite naviedol loď na plytčinu, že celá horí a plamene sú všade. On však zo strachu, že by mohlo dôjsť k vznieteniu neďalekých naftových nádrží a dreva zloženého na móle, naopak zrýchlil v nádeji, že tak loď dostane včas k ostrovu North Brother pri južnom Bronxe. Boli to necelé dva kilometre.
Jeho snaha však spôsobila presný opak. Zvýšená rýchlosť napomohla rozdmýchať ohnivé peklo ešte viac, ľudia boli upaľovaní zaživa. Reportér z The Chicago Tribune popísal scénu ako hrôzu, ktorú nejde slovami vyjadriť: „Veľká loď celá v plameňoch, stále sa ženiaca vpred. Ženy a deti, ktorých oblečenie horelo, šialené matky, ktoré hádzali svoje deti cez palubu.“
Mnohí sa v šialenom úprku vrhli k záchranným člnom. Tie však boli k lodi napevno pripútané. Taktiež záchranné vesty, ktorých bolo navyše málo, boli v tristnom stave a nedali sa použiť. V zúfalej snahe uniknúť plameňom ľudia skáKali cez palubu. Väčšina z nich však nevedela plávať a mnohí sa utopili pod ťarchou ťažkých viktoriánskych odevov. Iné vo vode rozdrvil obrovský kolesový pohon parníka.
Keď loď v 10:20 dorazila k brehom ostrova North Brother, zostala z nej len tlejúca troska. Z 1331 ľudí na palube prežilo 407. Až do 11. septembra 2001 sa jednalo o najhoršiu civilnú katastrofu v histórii New Yorku.
Hoci bol požiar na General Slocum tragédiou obrovského rozsahu, história naň takmer zabudla. Ako poznamenala preživšia Adella Wotherspoonová pri spomienkovej akcii v roku 1999: „Na Titanicu boli slávni ľudia. Toto bol len rodinný piknik.“
