Väčšina hadov korisť vcelku nielen zožerie, ale aj bezo zvyšku strávi. Ako ale ich telo spracuje aj tie najtvrdšie kosti, zostávalo pre odborníkov záhadou. Vďaka pokusom s pytónmi tmavými teraz však objavili unikátne bunky, ktoré pravdepodobne fungujú ako miniatúrna recyklačná linka na vápnik a fosfor.
Iné živočíchy, ktoré svoju korisť jedia vcelku (ako sú napríklad sovy), väčšinou nestráviteľné zvyšky nakoniec vyvrátia. Hady si ale s kosťami svojej koristi bežne hravo poradia. A nielenže sa u nich nestretneme s vývržkami, ale žiadne zvyšky skeletu neobsahuje dokonca ani ich trus. Vedcom preto bolo jasné, že hadie telo dokáže aj tieto tvrdé tkanivá spracovať bezo zvyšku. Lenže ako presne?
„Chceli sme zistiť, ako hady dokážu zvládnuť obrovské množstvo vápnika, ktoré sa im do tela dostáva pri trávení kostí,“ vysvetľuje vedúci výskumu profesor Jehan-Hervé Lignot z Univerzity v Montpellier. Práve nadbytok vápnika totiž môže byť pre zvieratá nebezpečný, ak ho nedokážu správne regulovať. Odpoveď sa Lignotovmu tímu podarilo nájsť vďaka experimentom na pytónoch tmavých (Python bivittatus).
Diéta a doplnky
Tieto pytóny patria medzi najväčšie hady sveta. V poslednej dobe sa o nich veľa hovorí najmä v súvislosti s tým, že ako invázny druh ohrozujú floridské Everglades.
Odborníci počas výskumu v hadom čreve objavili predtým nepopsaný typ buniek. Tieto bunky, veľmi zjednodušene povedané, pri trávení kostí vytvárajú drobné guľôčky zložené z vrstiev vápnika a fosforu a s drobnou čiastočkou železa uprostred. Časť týchto guľôčok sa potom ukladá do záhybov na povrchu buniek. Vedcom síce zatiaľ nie je jasné, čo s týmito guľôčkami telo robí ďalej, ale pochopili, že práve ich tvorba zrejme hadom umožňuje spracovať aj tvrdé kostné tkanivá bezo zvyšku.
Kľúčom k objavu bol netradičný experiment: Výskumníci pytónom nasadili špeciálnu diétu. Pokusným hadom servírovali tri rôzne druhy potravy. Niektoré kŕmili výhradne celými hlodavcami, niektoré odkosteným mäsom a niektoré tým istým mäsom obohateným o vápnik. Zmienené čiastočky hadie bunky tvorili len v jedinom prípade, a to keď boli plazy kŕmené odkosteným mäsom bez doplnkov.
Pretože podobne ako pytóny trávia korisť aj ďalšie hady, tím pokračoval v pátraní. Rovnaké bunky čoskoro našiel aj u veľhadov a dokonca aj u koralovcov jedovatých – teda jašteríc, ktorých spoločný predok s hadmi žil pred miliónmi rokov. To naznačuje, že je táto schopnosť starobylou adaptáciou celej skupiny šupinatých plazov.
Výskum tak priniesol odpovede na mnohé otázky, ďalšie ale vyvolal. Ako si s nadbytkom kostného materiálu poradia napríklad paryby, ktoré požierajú ryby aj s kostrou, alebo dravé vtáky špecializované na kosti, ako je sup hnedý? „Morskí predátori alebo dravce, ktorí konzumujú veľké množstvo kostí, musia čeliť rovnakému problému, takže by boli zaujímavými kandidátmi pre ďalší výskum,“ uzavrel Lignot.
