V egyptskej púšti sa nedajú nájsť len pozostatky archeologických skvostov a dávnych ľudských pohrebísk. Vedci tam objavili oblasť, ktorá skrýva stovky dávnych a nesmierne cenných fosílií.
Vádí Al-Hitan alebo Údolie veľrýb je miesto, kde sa môžeme na vlastné oči presvedčiť o sile evolúcie. Vyprahnutá oblasť egyptskej Západnej púšte totiž pred päťdesiatimi miliónmi rokov ležala pod hladinou pomerne plytkého morského zálivu. Dnes ukrýva vyše štyristo kostier pradávnych kytovcov, predkov dnešných veľrýb. Vtedy ale ešte zďaleka nevyzerali tak, ako sme dnes zvyknutí…
Fosílie pochádzajú z obdobia neskorého eocénu, kedy sa počas miliónov rokov z obrovských pozemských cicavcov stávali morské tvory. Objavné pozostatky preto nepatria ešte úplne prispôsobeným vodným živočíchom. Naopak, zvieratá vyzerajú skôr niekde na polceste: veľa z nich má ešte stále zadné nohy, chodidlá a v niektorých prípadoch aj prsty na nohách. Medzi najvýznamnejšími objavmi je Basilosaurus isis, až osemnásťmetrový dravý kytovec s ostrými zubami a dlhým ňufákom. Jeho predné končatiny boli stále ešte ohybné v lakti.
Meno Basilosaurus doslova znamená kráľovský jašter, pričom názov jašter samozrejme nie je tak úplne presný. Kráľovský sa mu ale hovorí právom, bol totiž zrejme vôbec najväčším tvorom svojej doby. Úplne po prvýkrát sa vedci s týmto druhom stretli v roku 1902, ale až v roku 1989 odborníci narazili na jeho kostru so zachovalými končatinami, vrátane chodidiel a prstov. To samozrejme znamenalo značný prielom, pretože je to jeden z najstarších zástupcov skupiny archaeocetov, teda prakytovcov, z ktorých dnešné kytovce vzišli. Ich evolučnú cestu tak vedci mohli zmapovať ďaleko presnejšie.
Že veľryby skôr žili na súši, ovšem odborníci samozrejme dávno vedia. Moderné veľryby síce zadné nohy nemajú, ale majú panvové kosti – nepopierateľný pozostatok suchozemského pôvodu.
Vo Vádí Al-Hitan sa postupne našlo asi 400 fosílnych kostier primitívnych veľrýb a leží medzi nimi aj fosílie pravekých korytnačiek, krokodílov, rýb, žralokov, rají, morských kráv alebo mäkkýšov. Všetky sú mimochodom v skvelom stave, piesok a suché podnebie regiónu tu totiž k radosti vedcov fungujú ako dokonalá ochrana cenných prehistorických pozostatkov. V roku 2005 bolo Údolie veľrýb zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO a funguje ako prírodné múzeum. Výskum tu ale beží ďalej a je možné, že ešte ponúkne nespočet objavov.
