Tragédia letu Azerbaijan Airlines 8243, ktorý 25. decembra minulého roka odletel z Baku do Grozného v Rusku, no nikdy tam nedorazil, otriasla vzťahmi medzi Azerbajdžanom a Ruskom. Lietadlo havarovalo neďaleko mesta Aktau v Kazachstane, pričom zahynulo 38 zo 67 ľudí na palube. Sedem mesiacov po incidente azerbajdžanský prezident Ilham Alijev verejne obvinil Rusko zo zostrelenia lietadla ruskou protivzdušnou obranou, konkrétne protilietadlovým raketovým systémom Pantsir-S. Tento krok značne eskaloval napätie medzi oboma krajinami.
Alijev tvrdí, že jeho obvinenie nie je len podozrenie, ale fakt. Vyhlásil, že Azerbajdžan vie, čo sa stalo, a je to schopný dokázať, pričom zdôraznil, že aj ruskí predstavitelia sú si vedomí priebehu udalostí. Moskva naopak označila incident za tragickú udalosť, ale jej vyšetrovanie stále prebieha. Dôležité je, že Rusko odmieta prevziať akúkoľvek zodpovednosť za incident.
Alijev nečaká na výsledky ruského vyšetrovania. Pripravuje žaloby na medzinárodných súdoch, požaduje odškodnenie, stíhanie zodpovedných osôb a formálne uznanie zo strany Kremľa. Otázkou zostáva, prečo sa táto tragédia stala spúšťačom tak otvoreného nepriateľstva medzi Baku a Moskvou až teraz.
Jedným z dôvodov je meniace regionálne usporiadanie síl a tiež vzájomná nedôvera medzi lídrami oboch krajín. Desaťročia si Rusko a Azerbajdžan udržiavali vrelé, strategické väzby. Obchod, energetika a kultúrne prepojenia tvorili pevný základ spolupráce. Avšak od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa situácia začala meniť.
Rusko sa stalo preťaženým a roztržitým. Azerbajdžan využil túto príležitosť a s podporou Turecka získal späť kontrolu nad Náhorným Karabachom, čím ukončil desaťročia trvajúci konflikt s Arménskom. Rusko, oficiálne v pozícii mierotvorcu v regióne, zostalo takmer bezvýznamné, čo vyvolalo pochybnosti o jeho spoľahlivosti u Arménska aj Azerbajdžanu.
Baku teraz rastie na sile. Zbližuje sa s Kyjevom, zatýka ruských štátnych príslušníkov, podniká razie proti médiám podporovaným Kremľom a otvorene spochybňuje ruskú verziu udalostí. Rusko reaguje policajnými razziami proti etnickým Azerbajdžancom, zadržiavaním a údajne aj mimosúdnym násilím. Havária letu 8243 tak nespôsobila túto krízu, len ju odhalila.
V pozadí prebiehajú aj iné politické hry, ako napríklad tranzitný koridor cez Arménsko, o ktorý Azerbajdžan zúfalo stojí, rastúci turecký vplyv v regióne a narastajúca paranoja Kremľa z možnej straty kontroly nad postsovietskym priestorom. V súčasnosti sledujeme verejné rozpadávanie sa geopolitického vzťahu, čo vedie k čoraz zložitejšej situácii.
Alijev naznačuje, že Azerbajdžan je pripravený predložiť svoj prípad medzinárodným súdom. Uviedol tiež, že ide o záležitosť národnej dôstojnosti. Baku požaduje od Ruska odškodnenie, stíhanie a verejné priznanie viny, čo je krok, ktorý Kremeľ zvyčajne nerobí.
Zatiaľ je nejasné, či bude táto situácia eskalovať, no vzťahy sú na najnižšej úrovni za posledné desaťročia, čo sa prejavuje otvorenými diplomatickými urážkami, vzájomným zatýkaním a obvineniami zo štátom sponzorovaného násilia. Aj keď je Rusko zvyknuté pôsobiť z pozície sily, jeho dominancia na Južnom Kaukaze sa rozsýpa.
