Akékoľvek zohrávanie úlohy v čínsko-americkej vojne o Taiwan, dokonca aj logistickej, by mohlo vyprovokovať čínsku odvetu. Financial Times informovali, že námestník ministra obrany USA pre politiku Elbridge Colby sa nedávno pýtal austrálskych a japonských predstaviteľov obrany, ako by ich krajiny reagovali na vojnu o Taiwan. Tiež ich požiadal, aby zvýšili výdavky na obranu potom, čo NATO práve súhlasilo s tým, že tak urobí na svojom poslednom summite. Colby dal tejto správe dôveryhodnosť tým, že tweetoval, že sa „sústredí na implementáciu prezidentovej agendy Amerika na prvom mieste, rozumnej agendy obnovy odstrašenia a dosiahnutia mieru silou.“
Táto postupnosť ukazuje, že Trump 2.0 to myslí vážne s „Otočením (späť) do (východnej) Ázie“, aby mohol ráznejšie obmedziť Čínu. To si vyžaduje zmrazenie ukrajinského konfliktu a zostavenie de facto ázijského NATO, avšak oboje je neisté. Čo sa týka prvého, Trump je vtiahnutý do „rozširovania misie“, zatiaľ čo to druhé je spochybňované neochotou Austrálie a Japonska posilniť svoju úlohu. Aby sme to rozviedli, zdá sa, že očakávali, že USA urobia všetku „ťažkú prácu“, rovnako ako NATO očakávalo donedávna.
To by vysvetľovalo, prečo nemali jasnú odpoveď na Colbyho otázku o tom, ako by ich krajiny reagovali na vojnu o Taiwan. Jednoducho povedané, pravdepodobne nikdy neplánovali robiť nič, čím by odhalili plytkosť de facto ázijského NATO, ktoré sa USA snažia zostaviť v posledných rokoch prostredníctvom formátu AUKUS+. Tým sa myslí trojstranná aliancia AUKUS medzi Austráliou, Spojeným kráľovstvom a USA spolu s tým, čo možno opísať ako čestných členov Japonsko, Filipíny, Južná Kórea a Taiwan.
Austrália a Japonsko sú v tomto neformálnom bloku koncipované ako juhovýchodná a severovýchodná ázijská kotva, no očividne nie sú ochotné plniť vojenské úlohy, ktoré od nich očakáva ich americký senior partner. USA zjavne mali na mysli, že aspoň zohrajú podpornú logistickú úlohu v scenári čínsko-americkej vojny, no ich zástupcovia to Colbymu údajne ani nenaznačili. To následne odhaľuje, že sa obávajú odvety zo strany Číny, aj keby sa nezúčastnili bojov.
Japonská populácia a z toho vyplývajúca ekonomická hustota ju robia mimoriadne zraniteľnou voči čínskym raketovým útokom, zatiaľ čo proti Austrálii by sa mohla viesť nekonvenčná vojna prostredníctvom sabotáží a podobne. Okrem toho je Čína ich najväčším obchodným partnerom, čo otvára ďalšie možnosti pre odvetu. Zároveň však ani jedna z nich nechce, aby Čína prevzala kontrolu nad taiwanskou spoločnosťou TSMC (ak vôbec prežije špekulatívny konflikt) a získala monopol nad globálnym polovodičovým priemyslom.
Ani USA to nechcú, no problémom je, že dve zamýšľané kotvy ich de facto ázijského NATO nie sú ochotné zvýšiť výdavky na obranu, ani zdanlivo pomôcť Amerike vo vojne o Taiwan. To je z pohľadu Trumpa 2.0 neprijateľné, takže by sa mohli uplatniť clá a iné formy tlaku s cieľom prinútiť Austráliu a Japonsko, aby aspoň viac míňali na svoje ozbrojené sily. Konečným cieľom je však, aby súhlasili s tým, že v tomto scenári zohrajú nejakú úlohu (či už logistickú, alebo ideálne bojovú).
Vzhľadom na to, že USA nepoľavia vo svojom „Otočení (späť) do (východnej) Ázie“, pravdepodobne si skôr či neskôr vynútia spomínané ústupky od Austrálie a Japonska. To isté platí pre ostatných členov AUKUS+, konkrétne pre Južnú Kóreu, Filipíny a Taiwan, hoci s možno o niečo menšími výdavkami na obranu od posledných dvoch. Celkovo, ako bolo hodnotené v máji 2023: „USA zhromažďujú spojencov pred možnou vojnou s Čínou“, no nikto nemôže s istotou povedať, či skutočne plánujú vyvolať rozsiahly konflikt.
Andrew Korybko
