Václav Svoboda: Lumír z Ulice, ktorý má ostrý názor na politiku

Václav Svoboda je pre divákov neodmysliteľne spojený s Lumírom Nyklem v seriáli Ulica, kde účinkuje od samého začiatku. Na obrazovkách sa ale objavil už oveľa skôr – ako moravský študent medicíny Venoš Pastyřík v Básnikoch. Mimo kamery je pohodový človek a rodinný typ, ktorý sa netají ostrým názorom na politiku.

Myslím, že áno, s Lumírom by som si rozumel, keby som ho stretol v reálnom živote. Keď sme so seriálom začínali, Lumír bol taký podvodníček, negatívna postava. Ale postupne sa premenil, dnes je z neho dobrý a pozitívny človek. Aj moja fanúšikovská základňa sa zmenila. Dávnejšie ma obdivovali hlavne mladí, dnes sú to skôr babičky.

Lumírovu premenu v seriáli ovplyvnila žena. Mne sa stalo, že ma zásadne zmenil vzťah. Keď som spoznal svoju ženu, môj život sa zmenil naozaj zásadne. Ona mala už tri deti, takže som mal naraz veľkú zodpovednosť. Musel som zmeniť životný štýl, skončili výstrelky s alkoholom i ženami. Mal som jasnú povinnosť – postarať sa o rodinu.

Lumír sa v seriáli pustil aj do politiky. Ja by som do toho nikdy nešiel. Myslím si, že do politiky chodia buď prospechári, alebo blázni, ktorí si myslia, že niečo zmenia. Lenže realita je taká, že väčšina politikov svoje postavenie zneužíva pre vlastný prospech. Aj ten, kto má dobré úmysly, je väčšinou zomletý systémom. Buď odíde, alebo sa musí prispôsobiť. A ja nie som typ, ktorý by si nechal diktovať, čo má robiť. Vadí mi, keď sa musí hlasovať jednotne, a to aj keď nesúhlasíte. Som zvyknutý robiť veci po svojom a davové chovanie ma desí.

Mal som šťastie na učiteľov a profesorov – väčšina z nich boli skvelí ľudia, ktorých som si vážil. Samozrejme, pár „debilov“ sa tiež našlo, ale tých bolo minimum. Keď mal niekto prirodzenú autoritu, nemal som problém ho rešpektovať. Viem, že v divadle musí fungovať určitá hierarchia – riaditeľ, umelecký šéf, režisér, herec. Keď je režisér dobrý a má jasnú víziu, viem sa prispôsobiť. Ale zároveň stále niečo vymýšľam. Aj v mojom veku ma neustále napadajú nové veci, niekedy režiséra zavediem inam, než pôvodne plánoval. Keď si ale navzájom veríme, vzniká krásna spolupráca. Režisér potom nie je len autorita, ale aj partner.

Najviac sa teším na voľno. Po jedenástich mesiacoch intenzívnej práce som úplne vyčerpaný. Bývam v Brne a cestovanie po D1 mi tiež nepridáva. Máme teda s manželkou veľké plány. Najprv vezmeme vnúčatá na prenajatú chalupu, potom si sami zájdeme na zahraničnú dovolenku. Nie k moru, to nemusím, variť sa a potiť na pláži ma totiž neláka. Chceme len byť spolu a užiť si 11 krásnych dní. A hlavne, žiadne texty, žiadne učenie, žiadna práca. Texty hodím pod posteľ a celý mesiac na ne nesiahnem. Chcem si užiť kamarátov, dobré jedlo, pivo, posedenie na záhradke. To je pre mňa ideálne leto.