Bistro na lodi pri rieke: Ráj na zemi v Nižbore

Kúsok od rieky, kde plávajú paddleboardy a cyklotrasu lemujú stromy, nájdete bielomodrú loď. Síce nepláva, ale zato vonia po rybe, hranolčekoch a domácej limonáde. Deti sa pri nej hrajú na priestrannom trávnatom priestranstve, dospelí usrkávajú aperol, a keď slnko páli, je zo všetkých strán počuť smiech. Biot HST-P48 boduje nielen jedlom, ale aj rodinnou atmosférou.

Predstavte si, že sa vám rozpadne manželstvo, spoločnosť sužuje pandémia a vy nemáte tušenia, čo si so sebou počnete. Pravdepodobne by vás napadli dve možnosti: zložiť sa, alebo úplne premeniť celý svoj svet.

Barbora Hanáková zvolila druhú variantu a vrhla sa do nápaditého projektu. Kúpila si loď, naložila ju na kamión, previezla ju do svojho rodného Nižboru a dala jej nový život – rovnako ako sebe.

A práve takto sa zrodilo čarovné miesto pri Berounke s názvom Bistro HST-P48 a zároveň začal príbeh ženy, ktorá sa nebála rozbehnúť vlastný biznis v najťažšom životnom období.

Dnes z loďky vydáva kvalitné dobroty, ktoré by ste pri cyklotrase medzi Nižborom a Stradonicemi asi nečakali.

Zvrat a pomocná ruka

Takmer päťdesiatročná Barbora väčšinu svojho života pracovala v médiách, avšak v roku 2020 sa jej obrátil život naruby, keď sa musela vyrovnať s rozchodom s hercom Tomášom Hanákom. A do toho ešte prišiel covid, ktorý pre mnohých znamenal skazu i ideálny čas začať odznova.

Zatiaľ čo väčšina ľudí by v tej dobe hľadala stabilnú prácu, Barbora začala hľadať loď. Prečo? Inšpiroval ju zážitok z Oregonu v Spojených štátoch, kde v bistre vytvorenom z lode predávali fish and chips – teda rybu a hranolky. A tak niečo podobné chcela priviesť do Čiech, aj keď si niektorí ťukali na čelo a hovorili jej, že Čechy ryba určite nenadchne.

Hanáková si však stála za svojím a dobre urobila. „Nevedela som, čo so sebou, ale potom sa všetko rozbehlo,“ spomína. Tým začala jej nová životná kapitola, vďaka ktorej znovu našla šťastie.

Vrak, zváračka a ryba s hranolčekmi

Svoju osudovú loď našla asi za desať minút, a keď syna a brata priviezla na vrakovisko, neverili vlastným očiam. Uprostred šrotu stál oceľový stroj s označením HST-P48. A tak túto pôvodne pracovnú loď zachránili s cieľom pretvoriť ju na gastro biznis. „Niekde som čítala, že premenovávať loď neprináša šťastie, preto lodi zostalo jej pracovné označenie HST-P48. Logo potom vytvoril skvelý grafik Jiří Troskov. Malo by znázorňovať morskú pannu, každý v ňom ale vidí niečo iné. A to je asi dobre,“ približuje.

O rýchlu a ľahkú rekonštrukciu ale rozhodne nešlo. Naopak nastali roky šialenej driny. „Syn si urobil zváračský kurz, kúpili sme zváračku, brúsku, kompresor. Mala som päť brigád a každý zarobený halier išiel do lode,“ opisuje Barbora, ktorej rodina a kamaráti pomáhali, keď už nemohla.

A potom to prišlo. Po dvoch rokoch, v roku 2022, bola loď konečne pripravená a ona tak so svojím tímom mohla otvoriť okienko bistra kúsok od brehu Berounky.

A od tej doby sa fronty, v ktorých nájdete nielen cyklistov, na ich vyhlásenú rybu s hranolčekmi nezastavili.

Práca s láskou a nečakaný favorit

Keď s Barborou hovoríte alebo len pozorujete, ako sa so svojimi kolegami premáva vnútri i okolo bistra, poznáte, že každý kút bol vytvorený s láskou. A možno i to, že každý detail má svoj príbeh – vrátane toaliet, ktoré vznikli prestavbou nadstavby z vojenskej V3Sky. „Po rybe si všetci najviac chvália práve naše záchody,“ hovorí drobná blondína s úsmevom a dodáva: „A tiež pivo z Rakovníka, limonády z domácej produkcie alebo priestor na hranie pre deti.“

Nie je ťažké si uvedmiť, že v lodi asi nebude moc miesta. Ale o to viac lásky a porozumenia v nej je. „Robíme si srandu z toho, že u nás nemôžu pracovať vysokí ľudia. Celkové fungovanie bistra je špecifické. Nemáme terminál, ľudia platia cez QR kód. A viete čo? Nikto nepodvádza. Sú to tí najmilší hostia – pohodoví, usmievaví, čistotní. Vážim si toho každý deň,“ hovorí majiteľka.

Dovolenka pre hostí a vykurovanie

A ako vyzerá bežný pracovný deň celej posádky a aké sú jej role? „Ráno panikárim a pečiem žemle. Kolegyňa vykuruje šalviou loď proti zlým duchom a kontrole z hygieny. Mamka upratuje, zalieva kvety a nadáva na deti, čo na cyklotrasu maľujú kriedou sprosté obrázky,“ smeje sa Barbora.

Jej syn varí, opravuje, váľa sudy. Ruku k dielu však priložila i jeho priateľka, ktorá vypomáha napríklad s prípravou drinkov a spravuje sociálne siete. Hanákovej brat potom pomáha so všetkým, čo je nutné. A ako už bolo naznačené, práve vďaka nemu bistro vôbec vzniklo. Barboru postrčil k odštartovaniu vlastného biznisu a poskytol jej pozemok, kde sa loďka i jeho zázemie nachádza.

„Bez nich by som to nikdy nezvládla. Každý rok niečo vylepšíme, posunieme. Ale stále je to hlavne o ľuďoch,“ opisuje Barbora a dodáva, že o dvanástej otvárajú a potom už nestíhajú. „Večer zoberieme riad z cyklotrasy, umyjeme ho a ideme spať. A takto celé prázdniny dokola,“ hovorí. Po každej smene tak pomaly omdlie v posteli a modlí sa, aby načerpala sily na ďalší deň. Prečo? Pretože ju bistro zachránilo z najväčšej krízy a denne jej prináša radosť. Aj cez všetku drinu.

A čo ďalej?

Keď sa jej spýtate, či by podnik presunula inam, okamžite nesúhlasne zavrtí hlavou. „Toto je moje miesto. Je to splnený sen,“ tvrdí a dodáva: „Voľno mám v zime, ktorú nemám rada. Takže akurát možno časom zvážim zimnú prácu s letným voľnom.“

A pre hoci o sebe tvrdí, že nemá žiadne mimoriadne schopnosti, jej príbeh je ukážkou toho, že minimálne silná vôľa a ťah na bránku jej nechýba. „Jediné, čo je potrebné, je ísť a začať. Každý môže robiť čokoľvek, keď do toho dá dosť energie. Dôležité ale je i mať šťastie na okolnosti a ľudí okolo seba. Rovnako ako som to mala ja,“ mieni.

Jedna loď, jeden sen a stovky spokojných návštevníkov

V bistre HST-P48 nejde len o jedlo. Ide i o atmosféru, ktorá je pre zákazníkov čím ďalej dôležitejšia. Bára spoločne so svojimi blízkymi vytvorila miesto, kde sa rodiny lacno a zároveň výborne najedia, deti si užívajú na priestranstve i plytčine a priatelia hrajú petang a pri tom popíjajú aperol alebo pivo.

A tiež strácajú pojem o čase. „Na WhatsAppu sa menujeme Dovolenka na jachte. Pre nás je to síce drina, ale pre návštevníkov – dúfam – dovolenka,“ uzatvára Hanáková.