Modré zóny: Miesta dlhovekosti a aktívneho života
Modré zóny nie sú len parkovacie miesta pre rezidentov určitých lokalít. Ide o špecifické svetové oblasti, v ktorých sa ľudia dožívajú vysokého veku. Lepšie odolávajú bežnej životnej záťaži a procesu starnutia, takže môžu byť aktívni a čulí aj po osemdesiatke.
Lepšia odolnosť proti stárnutiu v modrých zónach
Zabudnite na vek. Zamerajte sa na životný štýl. Starnutie môžeme merať v rokoch, ale ak máte 30 a 200 kilogramov, môžete byť v horšej mentálnej aj fyzickej kondícii než horský aktívny senior. Proces starnutia znamená postupný a progresívny pokles duševných a fyzických schopností. V modrých zónach je kľúčom k dlhovekosti viacero prepojených faktorov. Určité rituály a životné návyky dávajú ich obyvateľom výborné zdravie, čo sa prejavuje aj na dĺžke života. Medzi modré zóny patria miesta na Sardínii, Kostarike, v Japonsku či v Kalifornii.
Termín modré zóny vznikol v roku 2000, keď taliansky akademik Gianni Pes a belgický demograf Michel Poulain objavili provinciu Nuoro na Sardínii. Našli tam značný počet deväťdesiatnikov a storočných ľudí. Tieto miesta vyznačili na mape modrým kruhom, ktorý dal názov modrým zónam. Patrí medzi ne grécky ostrov Ikaria, japonský ostrov Okinawa a poloostrov Nicoya v Kostarike.
Na týchto miestach žijú ľudia lepšie a dlhšie, než je priemerná dĺžka pozemskej existencie vo zvyšku sveta. V týchto oblastiach nájdete veľký počet storočných ľudí. Sardínska dedina Villagrande mala za posledných 30 rokov na 3 000 obyvateľov takmer 60 storočných ľudí. Dlhovekosť je z 10 % vysvetlená genmi a z 90 % životným štýlom. Nie je to primárnym úsilím tých, ktorí žijú v modrých zónach, ale ide o veľmi zaujímavý fenomén, ktorý je dobré vziať do úvahy.
Čo si adoptovať od obyvateľov modrých zón pre vlastný život
Aktívny život a strava obyvateľov modrých zón môžu byť inšpiráciou aj pre nás, ktorí žijeme v zrýchlenom svete. Ich pohľady na to, ako prejsť svoju pozemskú cestu a zároveň si ju vychutnať do posledného okamihu, sú veľmi inšpiratívne. Čo je dobré si osvojiť z ich denného režimu?
Adoptujte si do života jemnú a pravidelnú pohybovú aktivitu. Na Sardínii sú storoční ľudia často bývalí pastieri, jednoducho veľa chodili a trávili čas na čerstvom vzduchu. Na japonskej Okinawě je zase v kurze záhradničenie. „Vykašliavanie pľúc“ pri maratóne raz za 2 roky vám dlhovekosť nezaručí.
Na japonskej Okinawě majú príslovie: „Hara hachi bu.“ Je to myšlienka, ktorá vyjadruje, že máte prestať jesť, akonáhle máte žalúdok plný z 80 %. V niekoľkých modrých zónach sa je bezmäsitá kuchyňa. Strukoviny, celozrnné obilniny a zelenina z vlastných záhrad zostávajú základom jedálnička všetkých storočných ľudí. Ich obyvatelia sa nevyhýbajú ani alkoholu, ale platí tu tradičné „všetkého s mierou“.
Zdravé medziludské vzťahy s rodinou a priateľmi majú vplyv na našu náladu a pocity šťastia. Vytváranie a udržiavanie týchto väzieb zahŕňa rituály (náboženské či len pravidelné stretávanie sa na rodinných akciách) a tie sú jednoznačne ústredným bodom života storočných ľudí, ktorí žijú v modrých zónach. Majú veľa sociálnych interakcií, na rozdiel od seniorov v našej spoločnosti, kde sú tendencie ich skôr odsunúť na okraj. Zdravé sociálne väzby znižujú stresovú záťaž, a preto by bolo dobré prehodnotiť náš vzťah k tejto generácii.
Majte dobrý dôvod k rannému vstávaniu, buďte vďační za každý začiatok dňa a snažte sa ho prežiť čo najlepšie dokážete. Nejde len o fyzickú kondíciu, k dlhému a zdravému životu prispieva aj cvičenie mozgu a učenie sa novým veciam. Cvičte mozog tak najlepšie ako dokážete, čítajte, lúštite krížovky alebo sudoku, naučte sa nový jazyk, venujte sa tvorivým aktivitám.
A hlavne prijmite, že život sa vyvíja a starnutie a jeho koniec sú prirodzenou súčasťou našej pozemskej existencie.
Autor: Pavlína Klaudová