Čo by ste mali vedieť o obličkových kameňoch?
Môžeme vôbec rozpoznať, že máme obličkové kamene, ak sa zatiaľ neprejavujú varovnými príznakmi? Alebo nás o ich prítomnosti presvedčí až obličková kolika? „Rozsah prejavov pri postihnutí močovými kameňmi môže byť od úplne asymptomatického (bezpríznakového) stavu až po bolesti charakteru ledvinovej koliky. Šírka možných ťažkostí závisí na polohe kameňa a tiež na jeho veľkosti,“ vysvetľuje MUDr. Petr Skála z Kliniky urológie Masarykovej nemocnice v Ústí nad Labem.
Ledvinové kamene sa okrem iného môžu prejaviť občasnými tlakovými bolesťami v bedrovej oblasti, častým či bolestivým močením a tiež prítomnosťou krvi v moči.
Obličkové kamene (nefrolitiáza) patria do širšej skupiny ochorení tzv. urolitiázou (močové kamene), čo je všeobecne prítomnosť kameňov v močových cestách (kalichopánvičkový systém obličky, močovod, močový mechúr, močová rúra).
V čom je vlastne obličková kolika nebezpečná? Ide o bolesť premenlivej intenzity, ktorá vzniká pri sťaženom priechode kameňa močovodom, kedy dochádza k jeho podráždeniu alebo dokonca upchatiu, čo je stav značne nebezpečný.
V závislosti od polohy kameňa v močovode môže bolesť z bedrovej oblasti vyžarovať do brucha, podbruška aj do semenníkov. Býva sprevádzaná nauzeou, zvracaním, potením, nepokojom. Pacient s obličkovou kolikou by v každom prípade mal vyhľadať lekársku pomoc, pretože môže dôjsť k zhoršeniu funkcie až k vážnemu poškodeniu obličiek! upozorňuje lekár.
Ideálne by sme mali ísť k lekárovi, akonáhle pociťujeme dlhodobé, hoci nijak výrazné ťažkosti, napríklad s močením alebo pobolievaním v krížoch. Kamene totiž nevznikajú zo dňa na deň, tvoria sa postupne aj po dlhší čas a „rastú“ v závislosti od rôznych faktorov. Niektorí ľudia však môžu mať obavu z vyšetrenia, pretože majú strach, že bude nepríjemné. Akým spôsobom teda vlastne prebieha?
Najprv samozrejme prebehne zhodnotenie celkovej anamnézy, po ktorom nasleduje fyzikálne vyšetrenie (prehmatanie brucha, bedrových oblastí), ďalej sa vykonáva vyšetrenie moču a krvi (teda odbery). Na samotné potvrdenie obličkových kameňov, ich veľkosti a uloženia sa používajú zobrazovacie metódy, teda ultrazvuk (sonografia), röntgen alebo CT (výpočtová tomografia). Urológ ubezpečuje pacientov, že tieto vyšetrenia sú nebolestivé.
Aké druhy kameňov v sebe môžeme mať? Môžu k ich vzniku prispievať aj iné ochorenia alebo užívané lieky? Močové kamene (urolitiáza) sa delia okrem iného podľa svojho zloženia, teda hlavnej stavebnej zložky (kryštálov), z ktorých sa skladajú. Najviac kameňov je zložených zo šťavelanu vápenatého, kyseliny močovej a fosforečnanu vápenatého.
Vznik urolitiázy je väčšinou spôsobený kombináciou viacerých faktorov. Všeobecne možno povedať, že spravidla ide o nízky príjem tekutín, zlé dietetické návyky, metabolické odchýlky, stavy po resekčných operáciách čriev a tiež časté infekcie močových ciest. Svoj podiel zohrávajú aj iné ochorenia, napríklad Crohnova choroba, zvýšená funkcia prištítnych teliesok a ďalšie. Tiež určité lieky môžu napomáhať vzniku obličkových kameňov, napríklad niektoré sulfonamidy. V neposlednom rade je potrebné spomenúť dedičné predispozície.
Liečba močových kameňov sa líši v závislosti od ich polohy, veľkosti, zloženia, ďalej na zdravotnom stave a miere spolupráce pacienta a mnohých ďalších faktoroch. Terapiu môžeme rozdeliť na konzervatívnu (neoperačnú) a operačnú.
Do neoperačných metód patrí okrem iných postupov rozpúšťanie kameňov (vhodné iba u kameňov z kyseliny močovej, ktoré rozpustiť možno) a ďalej uľahčenie priechodu kameňa vývodným močovým systémom podávaním liekov zvyšujúcich pohyblivosť močovodu a uvoľňujúcich sťah hladkého svalstva vnútorných orgánov – spasmolytiká spolu s liekmi proti bolesti – analgetiká.
Medzi operačné možnosti liečby patrí drvenie kameňov rázovou vlnou, kedy dochádza k zameraniu kameňa pomocou ultrazvuku alebo röntgenu a k následnému drveniu bez nutnosti celkovej narkózy.
Ďalej sa využíva perkutánna extrakcia konkrementu, teda rozdrvenie a odsatí kameňa nástrojom, ktorý sa zavedie do kalichopánvičkového systému obličky prístupom cez kožu na boku – to všetko v celkovej narkóze. Pre kamene v močovode sa využíva endoskopická metóda URS – ureteroskopia, prebiehajúca spravidla tiež v celkovej narkóze.
Kameň do veľkosti 5 mm má zhruba 50% šancu na spontánny prechod močovodom. Kamene väčšie je samozrejme nutné riešiť už spomínanými operačnými postupmi.
V každom prípade je lepšie tvorbe kameňov predchádzať, než sa ich snažiť z tela (mnohokrát bolestivo) dostať. To ovšem predpokladá, že sa zamyslíme nad svojím životným štýlom, zložením jedálnička, samozrejme s prihliadnutím k „rodovým“ predispozíciám. Zcela iste neškodí v rámci prevencie odstrániť z nášho taniera určité potraviny, ktoré tvorbu kameňov (podľa typu) podporujú.
Všeobecne je treba dbať na dodržiavanie zdravého životného štýlu vrátane dostatočného príjmu tekutín po celý deň. Čo sa týka množstva, uvádzajú sa minimálne dva litre denne s pestrým zastúpením, teda striedať čistú vodu, ktorá je najvhodnejšia, s čajom, ovocnými šťavami, minerálnymi vodami.
Ďalej je na mieste výrazne obmedziť príjem živočíšnych bielkovín a naopak zvýšiť príjem vlákniny, obmedziť príjem solí (vrátane skrytých – obsiahnutých v hotových výrobkoch a polotovaroch) a tvrdého alkoholu, viac než vhodné je redukovať telesnú hmotnosť pri obezite a dbať na pravidelný pohyb.
V závislosti od presného zloženia potravy vegetariáni môžu, ale nemusia mať nižší výskyt obličkových kameňov, každopádne sa ich môžu týkať napríklad kamene zo šťavelanu vápenatého, ak konzumujú nadbytok špenátu, fazule a podobne.
Je to teda otázka akej-takej rovnováhy v príjme rozmanitých látok s vylúčením tých, ktoré nám neprospievajú. V každom prípade by však malo ísť o trvalú zmenu stravovacích návykov aj celkového životného štýlu, či už v rámci prevencie, alebo u osôb, ktoré už obličkové kamene majú.
Pozor na zadržiavanie vody v tele (opuchy), bolesti v bedrovej oblasti, zimnicu spojenú so zvracaním a nevoľnosťou, krv v moči a samozrejme časté alebo naopak takmer žiadne močenie.
Muži sú 3–4x viac postihnutí tvorbou kameňov než ženy. Najčastejší výskyt býva v produktívnom veku, výnimkou ovšem nie sú obličkové kamene u detí alebo naopak u ľudí vo vysokom veku. Častou otázkou mužov býva, či vznik obličkových kameňov nejakým spôsobom súvisí so zväčšenou prostatou. Podľa urológa Petra Skály tomu tak nie je. Úzka previazanosť býva s cystolitiázou, teda kameňmi v močovom mechúre.
Dietetické odporúčania podľa chemického zloženia obličkových kameňov:
- Kamene zo šťavelanu vápenatého: V jedálničku obmedziť potraviny bohaté na šťavelany. Nutné je tiež znížiť nadbytok soli a konzumáciu alkalických minerálnych vôd. Vhodné sú naopak ovocie a zelenina (krom toho predtým uvedeného) a celozrnný chléb (vláknina).
- Kamene z kyseliny močovej: Vhodné je obmedziť potraviny bohaté na puríny. V jedálničku by mali prevažovať zásadotvorné potraviny (brambory, zelenina, ovoce).
Odborná spolupráca: MUDr. Petr Skála
