Americká ekonomika na pokraji krízy: Dlhové šoky a paralely so študentskými pôžičkami
Jared Bernstein, bývalý predseda Ekonomických poradcov prezidenta Joea Bidena, v nejednom komentári varoval, že USA smerujú k neudržateľnej dlhovej kríze. Podľa neho sú súčasné rozpočtové deficity podobné situácii študentov, ktorí si požičiavali príliš veľa, bez nádeje na splatenie.
Bernstein, ktorý sa dlhodobo priklánal k benevolentnejším postojom k rozpočtovým deficitom, teraz mení svoj názor. V komentári pre New York Times uviedol, že ekonomická matematika sa stala nebezpečnejšou. Kľúčovým problémom je rast zadlženia vlády v porovnaní s hospodárskym rastom.
V minulosti platilo, že vlády mohli udržiavať deficity, ak ich ekonomika rástla rýchlejšie, ako úroky z ich dlhov. Teraz sa však situácia mení. Reálne úrokové sadzby 10-ročných štátnych dlhopisov sa priblížili k predpokladanému tempu hospodárskeho rastu na úrovni cca 2 %. „To môže zmeniť pravidlá hry,“ pripustil Bernstein.
Študentské pôžičky ako varovný príklad
Podobne ako študenti, ktorí si požičiavajú až na doraz svojich možností, aj štát sa dostáva do problémov, keď jeho dlh rýchlejšie rastie než príjmy. Štátne rozpočtové deficity už nie sú „nezávadné“ a ekonomika nedokáže ich rýchlosť absorbovať.
Podľa údajov Brookings Institution sa počet Američanov s dlhmi z federálnych študentských pôžičiek medzi rokmi 2000 a 2020 viac než zdvojnásobil (z 21 miliónov na 45 miliónov). Celková suma dlhov stúpla z 387 miliárd na 1,8 bilióna dolárov, čo je rýchlejší nárast ako v prípade iných typov dlhov domácností.
Kto môže za zhoršenie situácie?
Bernstein kritizuje ekonomickú politiku Donalda Trumpa – predovšetkým obchodnú vojnu a daňové zľavy, ktoré podľa neho zvýšia infláciu aj náklady na obsluhu štátneho dlhu. Bez ohľadu na politické línie však dlh USA rastie rýchlejšie než ekonomika.
Úrokové platby z vládneho dlhu už teraz prevyšujú výdavky na medicare a obranu. Podľa prognóz výdaje na obsluhu dlhu dosiahnu v budúcom roku bilión dolárov, čím sa stanú druhou najväčšou položkou federálneho rozpočtu hneď po sociálnych dávkach.
Je možné kríze zabrániť?
Bernstein navrhuje, aby Kongres zaviedol automatické mechanizmy na kontrolu deficitu – napríklad vopred dohodnuté „núdzové opatrenia“ v prípade prekročenia určitých medzí. Bez takýchto krokov by mohol nasledovať prudký razantný škrt rozpočtových výdavkov alebo zvýšenie daní, čo by spomalilo ekonomiku.
Problém je však hlbší. Podľa analytikov Goldman Sachs je americký verejný dlh na ceste k rekordným úrovniam, aké neboli od druhej svetovej vojny. Zároveň vysoké reálne úrokové sadzby smerom k horšej udržateľnosti dlhu.
USA tak stoja na ekonomickom povolí, ktoré si vyžaduje okamžité kroky. Otázkou zostáva, či politici budú ochotní prijať nepopulárne opatrenia skôr, ako bude neskoro.
Jason Ma
