EU má množstvo možných opcií na uvalenie sankcií proti Izraelu, no len málo z nich má reálnu šancu dosiahnuť jednomyseľnú podporu všetkých členských štátov. Európske hlavné mestá, ľudskoprávne organizácie aj demonštrujúci občania očakávajú kľúčové rozhodnutie vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné vzťahy Kajy Kallasovej.
Kallasová má podľa očakávaní predložiť svoj dokument s možnosťami sankcií bruselským veľvyslancom EÚ v stredu (9. júla) alebo v piatok. Tento krok má predchádzať konečnému rozhodnutiu Rady Európskej únie, ktoré sa očakáva v blízkej budúcnosti.
Jedným z hlavných bodov diskusie je rozsah možných sankcií. EÚ uvažuje o viacerých variantoch – od cieľových obmedzení proti konkrétnym izraelským politikom a vojenským predstaviteľom až po širšie obchodné obmedzenia. Inou možnosťou je zmrazenie finančnej pomoci Izraelu alebo užšia kontrola vývozu zbraní.
Napriek tomu sa očakáva, že dosiahnutie konsenzu bude náročné. Niektoré krajiny, najmä tie s tradicionalne bližšími vzťahmi s Izraelom, budú s najväčšou pravdepodobnosťou proti prísnym sankciám. Iné štáty, najmä tie, ktorých vlády čelia domácej tlaku verejnosti, budú požadovať rozhodnejší postoj.
Ľudskoprávne skupiny už dlho kritizujú Európsku úniu za nedostatočnú reakciu na izraelské akcie, ktoré podľa nich porušujú medzinárodné právo. Protesty v mnohých európskych mestách vyžadujú od EÚ konkrétne kroky, vrátane ekonomických sankcií.
Kallasová čelí veľkému tlaku, aby jej návrh našiel rovnováhu medzi požiadavkami členských štátov a verejným očakávaním. Politická situácia v EÚ je v tejto otázke mimoriadne citlivá.
Jej rozhodnutie bude mať potenciálne ďalekosiahle dôsledky nielen pre vzťahy medzi EÚ a Izraelom, ale aj pre samotnú jednotu únie v otázkach zahraničnej politiky. Čas ukáže, či dokáže nájsť cestu, ktorá uspokojí všetky strany, alebo či sa EÚ opäť ocitne v hlbošej diplomatickej kríze.
